Nezamiluj sa do idiota

48.Výhovorky :)

Nevedela som, čo mu mám odpísať. Rozmýšľala som, ale napriek tomu som sa nedokázala rozhodnúť. Keby som mu povedala pravdu, tak by bol nahnevaný, že som mu pred tým klamala, ale ak mu budem naďalej klamať, tak to môže dopadnúť ešte horšie. Išla mi hlava vybuchnúť. Nakoniec som sa rozhodla pre zlatú strednú cestu. Nebudem mu ani klamať, ale ani mu nepoviem pravdu. Nechám celú situáciu takto, ako je. Keď sa ma na to spýta, tak mu všetko prezradím, ale do tej doby si to nechám pre seba. Luky už bol celkom nervózny, že mu neodpisujem a šťukal perom. Neznášam ten zvuk! Našťastie o chvíľu zazvonilo na prestávku.

"Ideme von či zostaneme v triede?"

Opýtal sa ma a položil na lavicu svoje pero. Konečne!

"Ako chceš."

Bolo mi to úplne jedno. Hlavné je, že budeme pri sebe a je jedno kde.

"Poď na chodbu."

Navrhol mi a spoločne sme išli pred triedu, kde boli lavičky. Sadli sme si vedľa seba a držali sa za ruky.

"Prečo si chcel ísť sem?"

"Aby sme mali aspoň trošku súkromie."
Mal pravdu. V triede by sme určite žiadne nemali. A aspoň sme sa vyhli tým hlúpym rečiam, čo každý z nich mal.

"A ako chceš využiť naše súkromie?"

"Hm..."

Zatváril sa, že rozmýšľa. Potom sa zasmial a zmocnil sa mojich pier. Načo som sa vôbec pýtala? Veď takto trávime najviac času, ale mne to vôbec nevadí.

"Milujem ťa."

Povedala som tie dve slová, ktoré majú obrovskú váhu.

"Aj ja teba, najkrajšie meno."

Zasmiala som sa. To bola jedna z prvých prezývok, čo mi dal. Zlatá nostalgia.

"Nikdy by ma nenapadlo, že sa niekedy dopracujeme k tomu, že sa budeme bozkávať na chodbe."

"Mňa by nenapadla ani reštaurácia, auto, tvoj dom, proste žiadne iné miesto."

A kto by tomu veril? Dlhú dobu sme sa ani nerozprávali a teraz? Teraz nedokážeme byť bez seba ani jeden deň. Pekne sa to zmenilo a ja som za to rada.

"Hlavne ten tvoj dom by ma nenapadol."

"Prečo?"

"Nikdy si ma tam nechcel zobrať."

Spomenula som si na všetky jeho výhovorky, ktoré mi rozdával. Nemôžeme ísť ku ním robiť projekt lebo im horí dom, nemôžem ísť ku nemu spať lebo po večeroch jeho otec trénuje levy. A ďalších milión, na ktoré si ani nespomeniem. Pamätám si, že som mu vždy všetko verila i keď dnes už viem, že to boli tie najhoršie výhovorky v histórii ľudstva.

"Aha."

Jeho odpoveď bola veľmi jednoduchá. Čakala by som nejaké vysvetlenie, ale toho sa asi nikdy v živote nedočkám. V tejto chvíli som si aj celkom uvedomila, že moje tajomstvá sú oproti jeho, absolútne ničím. Ak mám byť k nemu úprimná, tak očakávam, že aj on bude úprimný, ale asi chcem veľa.

"Len aha?"

"Mám to rozšíriť?"

"Áno."

"Aha, chápem."

"Lukáš!"

Ten idiot ma zas provokuje. Čudujem sa, že mám občas tú trpezlivosť pri ňom.

"Martina!"