Nezamiluj sa do idiota

57.Žalúdok :)

Varenie nám netrvalo veľmi dlho. Našťastie, lebo inak by nás jeho sestra poslala na gilotínu.

"Nech sa páči."

Dala som jej tanier s jej pochúťkou na stôl.

"Ďakujem."

Usmiala sa a hneď sa aj pustila do jedenia.

"Mňam! Je to výborne!"

Zaiskrili sa jej očká. Aspoň niekomu chutí moja kuchyňa.

"Dáš si aj ty?"

Opýtal sa ma Lukáš, keď si nabral na tanier tiež kúsok ryžového nákypu.

"Nie, ďakujem."

Vôbec som nebola hladná a tak som si len sadla za stôl bez jedla.

"Schudneš mi."

"Neschudnem."

"Budeš ľahká ako pierko."

"Nebudem ja som tučná dosť."

Pokrútila som nad ním hlavou.

"Koľko vážiš?"

"Na takúto otázku ti žiadne dievča neodpovie."

"Aspoň prvé dve čísla mi prezraď."

"Lukáš!"

Zas ma len provokuje. Toto mu ide najlepšie.

"Čo? Nič zlé som nepovedal."

Zasmial sa a pokračoval v jedení.

"Neznášam ťa."

Prevrátila som očami.

"Ja ťa milujem."

Usmial sa a chytil ma za ruku.

"Maťa?"

Oslovil ma, keďže som na jeho vyznanie citov nereagovala.

"Martina? Láska? Najkrajšie meno?"

Pokračoval s osloveniami.

"Čo je ti?"

Opýtal sa ma, keď zbadal, že ho vôbec nevnímam.

"Necítim sa dobre."

Začalo ma napínať.

"Tentokrát mier niekde inde prosím. Mám pekné tričko."

Zasmial sa a pohladil ma po líci.

"Ty si idiot!"

Vážne môže teraz myslieť na svoje tričko? V tejto chvíli, keď sa cítim naozaj veľmi zle?

"Dám ti nejakú tabletku?"

"Nie, netreba."

Postavila som sa zo stoličky a hneď sa mi zakrútila hlava. Našťastie Lukáš bol hneď pri mne, aby ma zachránil pred nepekným pádom.

"Zoberiem ťa do svojej izby?"

"Lukáš!"

"Čo?"

"Prestaň myslieť len na svoje potreby!"

Povedala som nahnevane.

"Blázniš? Maťa je ti zle. Určite ťa teraz nevolám do postele, aby som si to s tebou užil."

Prevrátil očami. Asi som ho obvinila neprávom.

"Chcem, aby si si oddýchla. Necítiš sa dobre."