Nezamiluj sa do idiota

44.Najhoršie podmienky :)

"Nie som, ale časom môžem byť."

"Snívať ďalej."

Odbijem ho, na čom sa zasmeje. Celú dobu mi jeho smiech prekážal, ale v tejto chvíli mi vôbec nevadil. Že by som na neho zmenila tak rýchlo názor? Hlúposť! Som predsa Martina Weissová a tá nikdy nezabúda!

"Budem snívať. Sny sú krásne."

"Pokiaľ to nie sú nočné mory."

"Ty ma fakt nemáš rada."

"To si zistil až teraz?"

"Nie, ale myslel som si, že po ospravedlnení, budeš na mňa aspoň o trošku milšia."

Mal pravdu. Pred chvíľou som mu povedala prepáč a už ho znova provokujem. V tomto som hrozná.

"Prepáč."

"Už sa toľko neospravedlňuj."

"Prepáč, že ti hovorím prepáč."

Opäť sa zasmeje. Nechápem, čomu. Veď vôbec nie som vtipná.

"Odpustené."

Odteraz už budem ku nemu milšia, teda, ak ma znova nejako nevytočí. Pomohol mi a ja som jeho dlžníčkou.

"Kam ideme? Otočme sa!"

Spozorniem, keď zistím, že sme práve odbočili do dedinky, kde býva môj priateľ.

"Myslel som, že ťa zoberiem k Lukášovi."

"Už radšej nemysli a zmeň smer!"

Nevydržala som byť dlho milá. Ale nie je to moja vina. No vlastne možno áno, občas som dosť výbušná.

"Nechceš ísť ku nemu? Pohádala si sa aj s ním?"

"Nie, nepohádali sme sa."

"Tak prečo nemôžeme ísť za ním?"

"Myslíš, že by bol šťastný, keby ma videl v tvojom aute? Keby ma videl s tebou komunikovať? Lebo je trošku dosť žiarlivý a ja si nemyslím, že by mal z toho hoci i tú najmenšiu radosť!"

"Nemusím zastaviť hneď pred jeho domom. Ani tam nemusím ísť s tebou."
"Prosím, poďme preč."

Požiadam ho, aby sme odišli. Moje srdce chcelo ísť za ním, ale môj mozog nie. Nepýtajte sa ma prečo, lebo ani ja to neviem. Proste si povedal, že chce mať od toho chlapca trošku pokoj. Strávila som s ním dnes dostatočne veľa času a včera tiež. Už by som bola rada aj v inej spoločnosti.

"A kam pôjdeme?"

"Vyber miesto a ja sa prispôsobim."

"Možno by som uvítala niečo, kde by som mohla prespať, keďže som teraz bezdomovec."

"Nejaký hotel?"

"Nemám peniaze. Skôr nejaká opustená chatrč."

Priznám sa mu. Nechcem ani vedieť, že čo si o mne pomyslel. Určite to nebolo nič dobré. A prečo ma to vôbec zaujíma? Veď by mi to malo byť úplne ukradnuté.

"O jednom mieste viem."

"Super!"

Nadchnem sa. Vonku už totiž začalo pršať a ja by som si nevedela predstaviť spať na daždi i keď ja by som si celkovo nevedela predstaviť spať na zemi alebo na lavičke v hocijakom počasí.

"Už sme tu."

Oznámil mi asi po polhodine cesty. Mimochodom, celú sme ju prekecali. Rozoberali sme filmy, ktoré vyšli v tomto roku. Ku každému vedel dať nejakú zaujímavú recenziu a teraz mám v hlave zoznam tých najlepších, ktoré si určite chcem pozrieť. Možno sme mohli mať aj lepšiu tému, ale stále lepšie ako keby nebola žiadna. Bolo vidieť, že sa snažil, aby som prišla na iné myšlienky. A celkom sa mu to aj darilo. Keď sme zastavili, tak som zbadala maličký domček. Vôbec neprekypoval krásou.