Nezamiluj sa do idiota

28.Balenie :)

"Už by aj stačilo, Luky."

Povedala som po pár minútach vášnivého bozkávania.

"Prečo? Mne sa to páči."
  
Znova sa zmocnil mojich pier.

"Aj mne sa to páči, ale týmto tempom by som si ich už zajtra necítila."

"Dobre, ako chceš, ale potom sa mi nesťažuj, že som si ťa prestal rozmaznávať."

Ja to nechcem, ale stáli sme uprostred cesty a nemyslela som si, že by bol skvelý nápad, nechať sa zraziť autom pri bozkávaní i keď by to bola asi jedna z najpríjemnejších smrtí, ktoré existujú. A hlavne som sa už chcela pohnúť z tohto miesta.

"Ty si ma stále rozmaznávaš a ja si to vôbec nezaslúžim."

"Nikto iný si to nezaslúži viac ako ty, Martina."

Pošepol mi do uška. Zacítila som obrovskú túžbu po jeho bozkoch, ale musela som sa ovládnuť. Veď som to bola ja, kto v nich pred chvíľou zabránil.

"Všetci si to zaslúžia viac, Luky."

"Nezaslúžia. Mimochodom, mám pre teba darček."

"Darček? Veď nemám žiadny sviatok."

Pozrela som sa na neho prekvapene.

"To musíš mať nejaký sviatok, aby som ti mohol spraviť radosť?"

To síce nie, ale on mi rozdával darčeky ako keby bol nejaký Ježiško. Až som sa cítila trápne, že ja som ho ešte ani raz neobdarovala.

"Nemal by si míňať na mňa peniaze. S týmto prístupom, pri mne stroskotáš."

"Veď ti dávam len samé drobnosti."

Obhajoval svoje konanie. Potom vytiahol z vrecka malú krabičku. Zacítila som Deja vu. Možno tam je opäť len nejaký plastový kľúčik.

"Mám to odbaliť?"

Spýtala som sa, keď mi podal krabičku do rúk.

"Nie, dal som ti ju len na pozeranie. Nech ťa ani nenapadne ju otvárať."

Ironizoval Luky, čo ma rozosmialo.

"Je pekne zabalená, nechce sa mi ten obal roztrhať."

Bola totiž zabalená do modrého obalu, ktorý bol ozdobený malými zlatými hviezdičkami.

"Viem, balenie mi ide."

"Aspoň to balenie do papiera ti ide, keď už nie iné."

Trošku som ho podpichla, na čo zareagoval okamžitým pritiahnutím.

"Zdá sa ti, že baliť neviem? Keby som nevedel, tak by si so mnou nechodila."

"Sme spolu len preto, lebo som sa tak sama rozhodla a to si ma nemusel ani baliť."

"Nie?"

"Balenie si mi ešte nepredviedol."

"Daj mi papier a ukážem ti to."

"Luky! Ty vieš, ako som to myslela."

"Veď s tebou stále flirtujem."

"Ale to je niečo iné. Nikdy by si ma nezbalil Lukáš."

"Hm, ako vyzerá nebo?"

"Nebo?"

"Veď si odtiaľ prišla, tak hádam vieš ako vyzerá tvoje rodisko."

"Márne sa snažíš. Ani k puse sa nedopracuješ."

"Myslíš?"

"Viem to."