Nezamiluj sa do idiota

12.Návšteva :)

Prešlo už niekoľko hodín a ja som stále ležala na svoje posteli a hlavu som mala zaborenú do vankúša, ktorý bol mokrý od mojich sĺz. Vôbec som nemala náladu smiať sa a to bol dnešný deň, taký úžasný. Keby som samozrejme do neho nerátala môjho opitého ocka. O chvíľu sa ozvalo klopanie na dvere. 

"Martina, máš návštevu. Čaká ťa na chodbe." 

Oznámil mi cez zatvorené dvere ocko. Veľmi som sa potešila, keďže som potrebovala nejakú spoločnosť. Celkom som sa aj čudovala, že mi otec nejakú návštevu dovolil. Utrela som si slzy a nahodila som svoj falošný úsmev. Jediné, čo by mi ešte chýbalo bolo ľutovanie. Preto som nechcela ani trošku naznačiť, že mi niečo je. Rýchlym krokom som sa ponáhľala na chodbu, na ktorej sa mala nachádzať moja návšteva. Keď som tam zbadala tú osobu, tak som si myslela, že budem kričať od radosti.

"Teta Eva!" 

Skríkla som a hneď som ju silno objala. Nevidela som ju totiž celú večnosť, keďže pracuje v Anglicku. S mojou mamou boli sestry a tak nebolo veľmi zvláštne, že nás prišla navštíviť, keď sa dozvedala o jej smrti.

"Ty si ale vyrástla." 

Poznamenala a mala aj pravdu. Veď naposledy ma videla, keď som mala asi 10 rokov. Odvtedy prešla už dlhá doba. 

"Trošičku." 

"Trošičku viac a ešte si aj opeknela." 

Teta bola známa tým, že mi stále dávala komplimenty. Toto majú s mojím priateľom spoločné.

"To hovoríš len preto, lebo si moja teta." 

Obe sme sa zasmiali. Dobre vie, že veľmi neprijímam komplimenty, to sa za tie roky vôbec nezmenilo.

"Nejako sa ti lesknú oči."

Spozornela, keď ich zbadala. Áno, bolo to možné, keďže som celú dobu plakala skrz svojho otca.

"To len preto, lebo som šťastná, že si tu."

Zaklamala som už niekoľkýkrát. Dnes mi to klamanie ide. Najprv som klamala svojmu priateľovi a teraz už aj svojej tete. Asi skončím v pekle.

"Doniesla som ti menší darček." 

Povedala a vytiahla z kabelky obrovskú čokoládu. Tá je najlepšia, keď má človek nervy alebo zlú náladu, takže som sa jej veľmi potešila. I keď mňa by potešilo od nej aj obyčajné lízatko.

"Ďakujem, to si nemusela." 

"Iba raz za život má moja malá neterka, osemnáste narodeniny."

Hneď som si spomenula na Lukáša, ktorý ma často oslovoval trpaslíkom alebo si robil srandu z mojej výšky. Asi ho už mám plnú hlavu, keďže pri každej vete nemyslím na nikoho iného než na neho. Zaujímalo by ma či je to u neho tiež tak.

"Som rada, že si ku nám prišla." 

"Potešenie je na mojej strane. Tešila som sa na teba." 

"Ocko mi nehovoril, že prídeš."

"Ani sám o tom nevedel, prišla som vás prekvapiť."

Tak to musel byť ocko veľmi prekvapený, keď ju zbadal. Hlavne, keď dnes sa rozhodol, že vypije všetky fľašky alkohola na dedine.

"Aj si nás prekvapila." 

"A mňa zas prekvapil tvoj otec." 

"Ako ťa prekvapil?"

Opýtala som sa zvedavo, keďže som nevedela, čo tým chce povedať.

"Od kedy pije?"

Nevedela som, že čo jej mám odpovedať. Mala som jej povedať pravdu alebo zaklamať? 

"Len dnes. Oslavoval, že som plnoletá."

Rozhodla som sa pre možnosť B. Keď už dnes toľko klamem, tak jedno klamstvo navyše už nikomu neublíži.

"Vyzerá, že to poriadne oslávil." 

Poznamenala teta Eva, ktorá si určite všimla ako sa tacká po celom dome. To, že je opitý by si všimol aj slepý človek a to už je, čo povedať. 

"A priateľa už máš?" 

Nečakane skočila na druhú tému, ktorú som však veľmi nechcela preberať.

"Nie, nemám."

Zaklamala som jej znova. Niekedy musia byť niektoré veci skryté aj keď vy máte chuť to vykričať celému svetu.

"Samozrejme, že nemá. Keby mala, tak by som ho hneď dal vykastrovať."

Zapojil sa do nášho rozhovoru otec. O tomto presne hovorím, niektoré veci musia byť skryté. Pre moje dobro a pre Lukášove zdravie. 

"Jozef, veď nech si nájde priateľa. Nemôže byť celý život sama." 

Zastala sa ma teta, ktorá mi hneď venovala úsmev. Keby len vedela, že nie som sama a že mám  dokonalého priateľa. Ach, zas myslím len na neho...

"Nie je sama, veď má mňa." 

"Nebude tu s tebou celý život."

"Ale bude. Hádam ma tu nenechá samého." 

Započúvala som sa do ich rozhovoru. Viem, že je to neslušné, ale keď rozoberajú vás, tak nie je dôvod, prečo by ste to mali ignorovať. Ocka poslednú dobu stále trápi, že v tomto dome žijeme už len my dvaja. Dokonca už raz padol návrh, že by sme sa mohli odsťahovať do menšieho bytu, niekde do mesta. S týmto návrhom som nesúhlasila, keďže milujem dedinu a na mesto by som si zvykala len ťažko. A ešte ak by sme sa odsťahovali niekde veľmi ďaleko, tak by to pre mňa a Lukáša znamenalo koniec. 

"Každé dievča potrebuje lásku aj svojich rodičov, ale aj niekoho, kto by pre ňu zniesol aj modré z neba i keď by nebol z jej rodiny." 

Modré z neba. To mi vždy chcel zniesť môj princ. Áno, zas nad ním myslím, ale keď to je úplne nemožné, vymazať hoci len na chvíľu, jeho meno z mojej hlavy. Otca táto veta asi veľmi nahnevala, keďže vyšiel z domu a zabuchol silno dverami. Čudujem sa, že cestou niekam nespadol a bolo mi jasné, že si svoj smútok pôjde utápať do krčmy. Ale aspoň na chvíľu mohol byť v našom dome pokoj. Mám ho rada, ale už mi ide s týmto alkoholom na nervy. S tetou sme zas zavítali do obývačky, kde sme si spoločne sadli na gauč. Pozerali sme akýsi film, ktorému sme však nevenovali veľkú pozornosť. Rozprávali sme sa totiž o nás. O tom ako sme sa mali a čo máme nového až pokým nás nezastavil zvonček na dverách. Postavila som sa z gauča a išla som otvoriť. Myslela som si totiž, že otec si zabudol kľúče a po niečo sa vrátil domov, ale za dverami sa nenachádzal. Vlastne za nimi nebol nikto. Bol tam len nejaký hrniec a termoska. Nechápala som tomu, veď si to nikto neobjednával, aspoň som o tom nevedela. Potom som sa zapozerala lepšie a na hrnci som zbadala malý lístok. Chytila som ho do rúk a začala čítať.

"Ahoj princezná. Mrzí ma, že si ochorela kvôli mne. Preto ti sem prinášam čaj a polievku, aby si sa mi vyliečila. Tvoj idiot." 

Musela som sa tomuto lístku usmiať. On je naozaj blázon. Trepal sa ku mne do dediny len aby mi doniesol polievku a čaj? Koľko chlapcov by to spravilo? Len jeden a ten sa volal Lukáš Matúška.

Ďakujem za prečítanie. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Budem rada za všetky komentáre a hodnotenia. :)