Nezamiluj sa do idiota

65.Najlepšia kamarátka :)

Konečne sme sa dostavili pri Dominikin dom. Žiaľ, nebola som sama. Nikolas sa totiž rozhodol, že ma odprevadí až po dvere.

"Je to nutné?"

Spýtala som sa ho, keďže jeho prítomnosť ma vôbec netešila.

"Počkám s tebou, pokým otvorí. Možno nie je doma a ty budeš potrebovať ďalší odvoz."

"Aj keby som potrebovala, tak by som do tvojho auta už nevkročila."

Odmietnem jeho ponuku o pomoc. Vôbec ma to totiž neláka. Keby ma nezobral priamo na jeho sedadlo, tak by som doteraz tvrdla na daždi. A možno by mi tam aj bolo lepšie.

"Ty si hrozná."

Pokrútil nado mnou hlavou. A ja som sa pustila do klopania. Našťastie, sa rozsvietilo svetlo a dvere sa konečne otvorili.

"Ahoj."

Nesmelo som sa jej pozdravila.

"Ahojte."

Bolo na nej vidieť prekvapenie.

"Nevedela som, kam inam mám ísť."

Stíšila som hlas a pozerala som sa do zeme. Bála som sa jej pozrieť do očí.

"To je v poriadku. Počula som, že si ušla z domu. Všade ťa hľadajú."

Ako pozerám, tak sa už všetko roznieslo. Čo som vlastne čakala? Nikdy nič nezostane bez povšimnutia.

"Dokonca aj polícia."

Doplnila informáciu. To ma už nahlásili za nezvestnú? Ale však už prešlo 24 hodín, takže je to dosť možné.

"Poďte ďalej."

Pozvala nás dnu. Nie len mňa, ale nás oboch.

"On sa už ponáhľa preč."

Pozrela som sa na Nikolasa a naznačila som mu jasne, že by nás už mal opustiť.

"Rád s vami ešte zostanem. Ďakujem za pozvanie. Všetko ostatné môže chvíľu počkať."

Usmieval sa, zatiaľ čo ja som ho zabíjala pohľadom. Toto nemôže myslieť vážne!

"Tak poďte dnu. Nenechávajte sa dlhšie prosiť."

Zavolala nás a tak sme vošli do domu.

"Posadajte si."

Sadli sme si na gauč. Samozrejme, že sme boli od seba dostatočne vzdialení. Nehrozí, že by som sedela blízko vedľa neho. Ešte by som sa nakazila jeho debilitou. O chvíľu nám Domča doniesla kávu. Tá sa zíde. Aspoň ma zahreje a dodá mi energiu. Doma väčšinou pijem len čaj, ale keď mi už niekto niečo urobí, tak to neodmietnem.

"Ďakujeme."

Poďakovala som aj za Nika, keď si už sadala na stoličku oproti nám, ktorú si tam sama dovliekla. Radšej si mohla sadnúť do medzery medzi nami. Vôbec si nemusela namáhať svaly s prenášaním tvrdej stoličky. Omnoho radšej by som sedela vedľa nej. Irituje ma, že po mojej pravici sedí Nikolas Ševčík.

"Od kedy tvoríte pár?"

Spýtala sa nás zamyslene. Veď ešte nedávno ma videla v spoločnosti Lukyho. Ale ako si môže myslieť, že by som mala niečo, s týmto tu? To nie je vidieť môj odpor voči jeho osobe?

"Netvoríme!"

Poviem nahnevane. Nikto ma nebude dávať do spojitosti s ním.

"Nemusíš jej klamať, miláčik."