Syn svojho otca

Dar

"Holden," zašepkala vyčerpane. Môj malý chlapček...
Biela látka sa mu prisala na malé krvavé telíčko. Noah ho nežne zavinul a dal mi ho do náručia.
"Je úplne zdravý, Maggie."
Do oči sa mi natlačili slzy. "Čím som si ho zaslúžila?" zlomil sa mi hlas. Noah ma pohladil po tvári. "Nepoznám nikoho, kto by si ho zaslúžil viac." Oči sa mu leskli slzami a jemný úsmev sa mu pohrával s perami. "Mal by som zavolať Ninu a povedať jej, že je to chlapec."
Prikývla som a privinula si ho bližšie. "Vždy chcela brata."

Život plynie rýchlo,
Na nikoho nečaká a nič ho nezastaví...

Holden sa narodil v dedine na severe krajiny. Ďaleko od kráľovstva...Ďaleko od kráľa Philipa... Stalo nás veľa síl, aby sme sa tam dostali. Predali sme kone a koč, aby sme mali kde bývať. Noah a aj ja sme chodili vypomáhať na pole, zatiaľ čo Nina ostala doma a starala sa nám o malú farmu. Ľuďom sme povedali, že sme manželia pred Bohom i zákonom a Nina i moje očakávané sú naše spoločné deti. Napriek tomu si nás našli klebety. Bosorka a iné pomenovania sa za mnou šepkali po celom trhu. Bola som však zvyknutá.

Nebolo to až také zlé. Mali sme z čoho žiť a priateľov sme nepotrebovali. Bála som sa na niekoho naviazať. Bála som sa, že ak sa znova s niekym zblížim - Boh mi ich vezme. Mnohokrát som len tak sedela na lúke a dívala sa do diaľky... Niekde tam, kde sme sa s Haroldom stretli po prvý raz. Držala som sa za tehotenské bruško a uvažovala nad tým, aké meno by mu Harold chcel dať. Och, ako veľmi mi chýbal...
Budila som sa v noci na to, ako nemôžem dýchať. Neustále sa mi v hlave prehrával obraz ako mi ho berú...
Noah spával vedľa mňa a vždy mi bol oporou. Bol tá skala, ku ktorej som sa vždy pritisla a snažila sa zabudnúť na všetko zlé. No nikdy... Nikdy nebol tá skala, ktorú som mohla milovať. Nemohla som mu byť ženou, milenkou a ani matkou jeho detí. Opakovala som mu to a žiadala ho, aby odišiel. Neurobil to. Chcel byť s nami. Chcel byť s nami aj napriek mojej zatrpknutosti. Ľubila som ho, no nie spôsobom, akým by chcel. Jemu to však neprekážalo. "Maggie," oslovil ma stále nežne a pokračoval tými istými slovami, "ja sa nikde neponáhľam. Vy ste moja rodina. Či ku mne v noci líhaš ako moja žena, alebo len ako moja známa. Moja láska k vám sa nikdy nezmení.."
Oh Noah, ako veľmi by som ťa chcela ľúbiť... Budem toho niekedy schopná?
Ktovie...
No toto nie je o mne a ani o Noahovi. Toto nie je ani o Nine.
Život plynie ďalej a tento raz si našiel Holdena.

Toto je Holdenov príbeh.