Syn svojho otca

Dážď

Julie:

Sedela som v tráve vedľa chatky, v ktorej sme na tento krátky čas žili. Sedela som so strážnikom za chrbtom.

Zaryla som sa rukou do suchej zeme.

Pod nechtami ma pošteklila hlina.

Príroda v týchto dňoch umierala, tak ako my...

Bolo sucho. Nepršalo už niekoľko dní.

Mali sme vycestovať, ale sir Henry sa neodvážil. Bál sa, že v tomto suchom období, budeme zraniteľní. Bál sa, že v lese vodu nenájde a dážď sa tak skoro neukáže.

Pred pár dňami priletel havran.

Kráľ Philip bol mŕtvy.

Vyhrali sme.

Vyhrali sme, ale Južanky v dedine sa neradovali.

Vrátane mňa.

Toto nebolo naše víťazstvo. Toto nie je to, čo sme chceli celé tie roky dosiahnúť.

Jeden tyran zomrel a druhý povstal.

Henry sa netajil tým, že si ide nárokovať na trón. Neraz som ho počula ako opitý vykrikuje tichému lesu, že Camilu zabije bez mihnutia oka.

Bol pripravený vziať si trón za každú cenu.

Čakal, kým mu ho moji ľudia vydobijú...

A on si ho iba vezme.

Bez zásluh.

To bol Henry.... následovný kráľ.

Rozdrvila som kus suchej hliny v ruke.

Voda.

Studená voda, to je to, čo potrebujeme...

To je to, čo prírodu postaví na nohy....

Nikde na oblohe však nebol ani mrak...

Skláňal sa nadomnou každý večer, niekedy aj cez deň. Užíval si to, hlavne vtedy, keď som sa bránila. A preto som to od jedného momentu prestala robiť...

Toľké potešenie si nezaslúži...

A zatiaľ, čo on sa modlil k potomkovi, ja som prosila Boha, aby mi ho nedával.

Priala som si, aby som deti nikdy mať nemohla.

Nemohla som ho nosiť pod srdcom.
To nie je miesto pre jeho dieťa...

Muž ako on si dar, akým je dieťa ani nezaslúži... Jazykom som si prešla po natrhnutej pere...

Bil ma.

Bil ma viac ako som si zaslúžila.

Nedovolil mi vidieť mamu. Od našej svadby som ju nevidela a podľa nových pravidiel ku mne nemohla prísť ani Jolana.

Odrezal ma od nich.

Niekedy som mamu počula ako na mňa kričí zo svojej chatky, ale hneď na to ju šiel sám osobne potrestať. A hoci som ho prosila, nariekala a žobronila, aby ma k nej pustil, neurobil tak. Namiesto toho ma vždy udrel.

Vtom mnou prešla zlosť.
Srdce sa mi rozbúchalo a moje telo začalo spracovávať to, čo moja myseľ už dávno vedela, že urobí..

Vedela som, že za to ponesiem následky, no aj napriek tomu som sa prudko zodvihla na nohy a rozbehla sa smerom k maminej chatke.