Syn svojho otca

Začiatok konca

Až keď človek trpí bolesťami, uvedomí si ako čas plynie...
Neviem povedať, či išiel rýchlo či pomaly... Viem iba povedať, že plynul...
Slnko sa zamieňalo s mesiacom.

Starí milenci, ktorým nikdy nebolo dopriaté byť spolu.

Zdravotné sestry okolo mňa pobehovali a vymieňali mi obklady s bylinkami na rane. Niektoré sa tvárili znechutene, iné akoby boli myslou úplne inde. Žiadna z nich však neprehovorila.

To bolo asi najdôležitejšie.

Byť úplne inde.

Odpútať sa od každého... Dokonca aj seba.

Zobudilo ma náhle drgnutie do ramena. Prudko som sa vystrel.

Snívam?
Je toto skutočné?

Zovrelo mi žalúdok.

Predomnou stál sám kráľ Philip s celým zástupom strážnikov, ktorý ho chránili.
Pozrel sa na mňa s prižmúrenými očami.
"Je to on," poznamenal.
"Cením si služby. Cením si všetku spravodlivosť, oddanosť a taktiež aj odvahu," jeho hlas bol tvrdý ako skala. Podopieral sa o mohutnú pozlátenú palicu a bol slávnostne oblečený. Rozprával pevným hlasom a s pohľadom upriameným priamo na mňa, "pamätám si tvoj skutok. Bez teba by som tu už nebol a Vyhnanci by dostali, čo chceli."

Vyhnanci?

"Zatlačili sme ich naspäť do úzadia. Nateraz sme vyhrali. Ale vojna sa neskončí až dokým bude, čo i len jeden z nich nažive a preto potrebujem odvážnych mužov ako si ty. Keď sa ti zahojí rana natoľko, aby si mohol cestovať, odvezú ťa do môjho kráľovstva, kde pre teba nájdem čestné miesto."
Stratil som reč. Poobzeral som sa okolo seba. Strážnici sa tvárili, že tam nie sú a ranení vojaci vyvaľovali oči.
"Ja.." zakoktal som. Kráľovstvo bolo na druhom konci sveta, ale nemohol som povedať nie, aj keď som si nevedel predstaviť život tak ďaleko od rodiny.
Nečakal na moje slová. Iba sa mi hlbšie pozrel do očí, prikývol a odišiel.

Znova sme osameli.

Nikdy som si nemyslel, že niekedy uvidím kráľovstvo. Vtom mi prešiel mráz po chrbte. Spomenul som si na mamu. Na všetko, čo mi o kráľovstve rozprávala.

Boli to však iba jej predstavy.
Sama v ňom predsa nikdy nebola.
Nemôže vedieť, aké to tam naozaj je. Žijeme predsa v dedine ďaleko od neho.
Sú to len bájky - opakoval som si. Povedačky, ktoré mama počula na poli, keď pracovala.

Kráľ Philip sa ukázal ako správny panovník... Možno aj to bola lož. Povesti o jeho krutosti a odmeranosti... Príbehy o ňom a o otcovi jeho manželky - kráľovnej Camily. Dvaja krutí panovníci, ktorí berú ľuďom životy iba tak... Mávnutím ruky...

Pravdou však je, že ...

Každý panovník musí zabíjať.
Zabíjať pre dobro krajiny.
Zabíjať pre dobro ľudu.
Je to pochmurné, ale je to tak...

Nezabiješ, zabijú teba.