Syn svojho otca

Ten hlas...

Julie:

Spánok mi kradol vedomie.  Raz som zacítila chladný nočný vzduch, inokedy teplo svojej vlastnej krvi. 

Bola noc alebo deň?

Som mŕtva, alebo nažive.

Nič som nevidela.

Iba som cítila.

Vtom som sa vzniesla. Letela som? Takto sa zomiera? Vznáša sa moja duša ďaleko od môjho utrápeného tela?

Nie.

Toto nebola smrť.

Keby som vedela, čo ma od tohto momentu bude čakať, priala by som si radšej zomrieť.

Počula som tlmené hlasy, akoby som bola hlboko pod hladinou rieky. Snažila som sa otvoriť oči, ale nedokázala som to. Chcela som sa brániť, ale nemohla som sa pohnúť. Akoby mi ostala už iba myseľ. 

Ostala som paralyzovaná.

Pocítim teraz plamene ohňa?

Sfarbí sa moja pokožka do čierna a moje vlasy vzbĺknu?

Nič z toho nebolo v mojej moci.

Bola som len telo bez duše a duša bez tela. 

Prosím, nechajte ma....

Prosím.....

Znova som upadla do bezvedomia.

Alebo som v ňom bola celý čas?

Keby som tak vedela ovládať svoje sny... Bol by tam. Predo mnou. Usmieval by sa na mňa a ja by som sa usmiala na neho. Povedala by som mu...

"Julie!" Počula som niekoho povedať moje meno. Tam, niekde v diaľke. Akoby  na mňa kričal naprieč rozsiahlou lúkou. 
"Julie!" 
Bol naliehavý, vystrašený... a predsa taký nadšený. Plný očakávania. Plný lásky...
Kto by ma tak rád videl, komu na mne tak veľmi záležalo? 
Pocítila som chlad na pokožke. Obrazy neprichádzali aj keď som sa z celej sily snažila otvoriť oči.

Nič iba temnota.

A hlas.

"Jul....ne...pre...stá...vaj...."
Myseľ sa mi zaplnila obrazmi, no ani jeden nebol aktuálny. Myslela som na svoju dedinu, tú ktorú nám vypálili. Dokým sme neboli terčom kráľa Philipa, boli sme šťastní. Dedinou sa ozýval smiech a plač novorodeniatok. Mama s ocom boli dobrí panovníci. Boli pre dedinu príkladom. Boli sme uznávaní, no nie ako kráľovská rodina. Boli sme uznávaní ako ľudia, ktorí využívajú svoj rozum a ruky pre dobro všetkých. Môj otec bol múdry človek. Veľmi múdry človek... Bol vzorom pre všetkých v dedine - mužov i ženy, dokonca i deti. Všetci sa mu úctivo zdravili a oslovovali ho. Videli v ňom nádej a silu. Dával im odhodlanie na každej nedeľnej omši či oslavách. Bol hlavou našej dediny. A mama? Mama bola liečiteľka. Každý si k nej chodil po rady. Pomáhala tehotným priviesť ich malé uzlíky šťastia na svet. Pomáhala mužom pri zraneniach z boja, odprevádzala nebohých na druhý svet.

Moja rodina bola vzorom aj počas vojny. Otec velil našim vojakom a mama bola na čele zdravotníčok. V tomto boli s kráľom Philipom rovnakí. Bojovali za svoj ľud na bojisku. Nie iba z teplého miesta pri krbe.

Som pyšná, že som dcéra pána Južanov. 
Som hrdá nasledovníčka jeho rodu...

Prebrala som sa. Najskôr som počula šum lístia, potom koč nadskakujúci na veľkých skalách. Neskôr som započula funenie zadýchaných koní a potom....