Syn svojho otca

Sen

Keď zaspíme, kam ide naše telo?
Naša myseľ?

Zobudil som sa v koči pri prudkom náraze kolesa o kameň na ceste. Zachytil som sa steny a pozrel sa na chlapca oproti mne. Pousmial sa. Doteraz nikto z nás desiatich, ktorích naložili do vojenského koča nič nepovedalo.
"Koľko máš rokov?" zašepkal.
"17," zachrapčal som, "a ty?"
Prikývol. "Tiež. Brata to minulo o jeden rok. Keby bol o rok starší musel by isť so mnou."
"Ten má koľko?"
Pozrel si na topánky a potiahol nosom. "Jedenásť."
Nasucho som prehltol.

Ako veľmi je na tom naša krajina zle, keď povolávajú bojovať dvanásťročné deti. Chlapcov... Ktorí sa len teraz naučili správne držať sekeru či nôž, aby mohli pomôcť rodine na poli.
Ako veľmi musí náš panovník túžiť po víťazstve, keď nás všetkých posiela na istú smrť?
Doteraz som nemal skúsenosť so žiadnym bojom... Aká je pravdepodobnosť, že v nejakom súboji vyhrám? Každému to bolo jasné, dokonca aj mame. Možno práve preto tak plakala. Nechcela ma pustiť až kým ju Noah odomňa neodtiahol.
"Vráť sa mi! Opováž sa mi nevrátiť, Denny!" Kričala za mnou.
Zato, že som plakal som sa nehanbil... Hanbil som sa iba za jednu vec a to tú, že som jej klamal.
"Vrátim sa mami, sľubujem," šepkal som jej.

Dni sa vliekli... Aspoň tak sa mi zdalo. Buď sme cestovali, alebo sme vonku jedli staré mäso, ktoré sme si mali opiecť na ohni, aby sme zakryli jeho hnilobu. V momentoch ako bol ten - keď sme sedeli von z kočov okolo malých ohnísk som si uvedomil, koľko nás tam bolo. Odhadoval by som to na šesťdesiat. Pomaly sme sa začali spamätávať a okrem hlasných povzdychov bolo počuť aj rozhovory.
Chlapec, ktorý sa mi prihovoril ako prvý sa volal Luke. Rozvalil sa vedľa mňa a bolestne sa natiahol.
"Je horšie dúfať, aby sme už boli na mieste, alebo byť rád za to, že sa krčíme v tom koči, ale byť tak celkom v bezpečí?"
"Asi by sme si mali užívať to, čo máme."

Nato bolo však neskoro. Pravdou bolo, že doteraz sme si mali užívať to, čo sme mali. Teraz nemáme nič.

Len krv odsúdenú na preliatie...

Prešlo pár dni až dokým sa koč nezastavil.
Ocitli sme sa na poli. Poli plnom blata. Na mieste plnom kriku. Boli sme na druhej strane súpera.
Na svojej časti pola.
V centre boja.