Syn svojho otca

Uvidel som ju

Holden: (Pár dni pred príchodom do dediny Južanov)

Cítil som sa ako telo, ktoré nemalo dušu. 

Prázdna chodiaca schránka.

Nevidel som svetlo.

Nevidel som nádej.

Všetko, čo som videl bola iba temnota... beznádej. 

Uvažoval som nad tým, prečo ma Boh ešte stále pridržiava pri živote... Prečo ja ešte žijem, keď ostatný už zomreli...

Prečo ja ešte stále dýcham, keď nemám ani rodinu, ktorá ma potrebuje.
Nemal som dôvod žiť.
Keby som mohol, daroval by som svoj život náhodnému otcovi, ktorý padol v boji a doma ho čakajú deti a manželka. 
Keby som mohol, sklonil by som meč v momente, kedy som ho pevne zvieral v rukách pripravený útočiť.

Och, keby som len vedel...

Keby som len vedel za koho som bojoval a koho som zachránil...

Keby som kráľa Philipa nezachránil... keby som ho nechal zomrieť...

Koľko ľudí by teraz žilo?

Koľko rodín by privítalo návrat svojho hrdinu?

Neraz som si myslel, že nás zabijú, no namiesto toho nám darovali kus zo svojho jedla a napojili nás vodou. Správali sa k nám ako ku väzňom, no nie ako ku odsúdeným. Držali nás v teple a snažili sa nám vyhovieť aj čo sa týkalo premiestňovania sa z miesta na miesto. Kráčali sme do hlbokých nocí, no ak už oni sami nevládali, alebo videli na nás, že už nevládzeme zdvíhať ťažké nohy v reťaziach, spomalili až nakoniec zastavili a založili oheň. 

V jeden taký večer som sedel opretý o kmeň stromu ďalej od nich. Niektorí z väzňov už spali iný sa ticho rozprávali. Ja som sedel obďaleč a díval sa na Južanov, ako sa zoskúpili okolo ohňov, ktoré založili. Niektorí z nich mali na oblečení znak havrana, iný mali oblečenie už natoľko zničené, že som ho nevedel nájsť. Sedeli okolo ohňa a podávali si mech. Díval som sa im do prísnych tvári a uvažoval, kto na nich doma čaká...

Vyzerali šťastne.

No nie úplne.

Neraz som ich počul rozprávať sa, šeptom, keď si mysleli, že ich nikto nepočuje. Boli znepokojení. Znepokojení zo svojho spojenca. 

Pozrel som sa na vojakov sira Henryho. Sedeli ďaleko od Južanov a vytvorili si vlastný tábor. Nebolo ich veľa, väčšina z nich zahynula v boji pred útokom Južanov. 

No bolo ich dosť na to, aby sa lesom ozýval ich hlasný spev či bujarý smiech. Bolo vidieť i cítiť, že Južanmi pohŕdali, presne tak ako pohŕdali Južania nimi...

A pritom...

Keby nebolo Južanov, kráľ Philip by velil víťaznému vojsku.

Sir Henry by bol porazený.

To však ani jeden z jeho vojakov nedokázal povedať nahlas....

"Vráť sa k ostatným," ozval sa pevný hlas nadomnou.
Zodvihol som hlavu a uvidel vysokého Južanského vojaka, ktorý bol pevný ako samotný strom, o ktorý som sa opieral. 

Južania hliadkovali všade okolo nás, no o ich prítomnosti som ani nevedel. Boli tichí a neviditeľní, predstavil som si ako by sa správali vojaci kráľa Philipa a bolo mi jasné, že väčšinu z nás by zabili pre zábavu...