Syn svojho otca

Na bojisku

Holden;

*"Pane...." Začal nesmelo," bolo by lepšie, keby sme bojisko opustili."
" V žiadnom prípade!!!" Skríkol kráľ.*

Boli toto jeho posledné slová?
Díval som sa do jeho červenej hnevom poznačenej tváre poslednýkrát?

Napadli nás asi našu tretiu noc na bojisku.
Napadli nás inak ako bojovali doteraz.
Pretože, nás napadli vlastní.

Hneď ako sa kráľ dozvedel, že sir Henry sa vzbúril, dal jeho vojakov pochytať.

S tým však rátali.

Niektorí zo strachu ušli, iní sa kráľovi nechceli vzoprieť a preto mu prisahali vernosť pri ich zatýkaní...

Boli priveľmi naivní...

Zabil ich bez mihnutia oka.

No boli tu aj takí, ktorí sa dostatočne rýchlo ukryli.

Ich plán bol viac ako dobrý.

Napadli nás počas porady.

Boli sme unavení a nevyspatí.

Zaskočení udalosťami.

Keď kráľovi oznámili, že zvyšok jeho posádky, ktorá šla dolnou cestou bola napadnutá a zabitá, nedal na sebe poznať hnev.

Určite ho však cítil.

No cítil iba hnev a nič iné.

Zatiaľ, čo mne po chrbte prebehol mráz.

Boli tam stovky žien... všetci prišli o životy iba tak.

Bez ochrany.
Bez zbrane.

Toto si nezaslúžili.

Keď som sa ozval, stan stíchol.
"Pane, vaši vojaci utekajú z bojiska..." Začal som tichšie. Úprimne, mohol by mi vziať život mávnutím ruky. Mohol by mi vziať život iba preto, lebo mu oznamujem negatívne skutočnosti.

Nemal som už však veľké dôvody pre život.

Nedokázal by som so sebou žiť, keby som sa o to aspoň nepokúsil...

Nepokúsil sa zmeniť jeho bezhlavé zabíjanie vlastných ľudí.

"Z bojiska utekajú veľké množstvá vojakov, lebo nevedia za čo bojujú, pane."
Kráľ sa pomaly otočil mojim smerom.
"Mali by sme sa stiahnuť, posunúť tieto boje na inokedy..."
"Chceš, aby sme sa vzdali?" Vypŕskol.
"Nie. Chcem len, aby sa vojaci vrátili ku svojím rodinám a upevnili si myšlienku za koho bojujú."

Podišiel ku mne a chytil ma za košeľu pod krkom.
"Bojujú za mňa!!"
Díval som sa do jeho tváre plnej hnevu a opakoval si, že ak sa znova ozvem, zomriem.

"Strácajú vo vás vieru." Povedal som priškrteným hlasom. "A ako môžete vidieť, nestrácajú ju iba vaši vojaci."

Henry bol živým dôkazom...

Kráľ ma stále držal pevne a prepaľoval ma pohľadom. Vedel som, že uvažuje ako ma zabije. Vedel som, že sa pohráva s myšlienkou prebodnúť ma tu a teraz.

Namiesto toho ma pustil.

"Chceli ste, aby som vám hovoril pravdu. Vzali ste ma k sebe nie na základe môjho mena, rodu či peniazom. Vzali ste ma lebo som vás zachránil, keď ostatní zutekali.....deje sa to znova."

Vtedy nabral hlas jeden z hlavných veliteľov. "

*"Pane...." Začal nesmelo," bolo by lepšie, keby sme bojisko opustili."
" V žiadnom prípade!!!" Skríkol kráľ.*