Syn svojho otca

Oheň

Julie:

Hovorí sa, že oheň je najväčším darom, ale taktiež prekliatím...
Jeho sila je tak obrovská, že dokáže zničiť veci behom sekundy...
Najskôr sa okolo teba iba jemne obtrie...
potom ťa oblizne...
a následne ťa pohltí...
z ničoho nič...
iba tak.

A tak isto ako je to s ohňom, tak je to aj s nádejou...
Nadšením...
Najskôr ho pocítiš iba v malom množstve... zvažuješ, prehodnocuješ, no z ničoho nič ťa ovládne.
Najskôr horí iba malý plamienok v tvojom vnútri, no potom... začne ťa spaľovať.
Zo žalúdka, v ktorom vyvolá chvenie sa dostane do krvi... prúdi ti telom, prúdi ti do srdca a napokon sa dostane tam, kde pôsobí najsilnejšie.
Máš ho plnú hlavu.
Horíš v nádeji, v nadšení... presne tak ako ja.
A môžno to bolo nadšením, možno nádejou... možno iba ľahkovážnosťou či zúfalstvom...

Prikázala som Margaret, aby sa skryla.
Nechápala, ale urobila to, o čo som ju požiadala.

Priblížila som sa ku oknu koča a kričala na strážnika. Kričala som tak hlasno, že jedine hluchý by ma nepočul... Okno sa dlho neotváralo a keď som začínala strácať nádej, ťažké drevo sa posunulo.

Pridržala som sa stien koča, pretože sa nepríjemne triasol.
"Ako sme ďaleko od zámku?" zakričala som na neho, lebo všade naokolo bol ruch.
Ignoroval ma.
"Potrebujem to vedieť! Mám určité potreby!"
S pohľadom upreným pred seba zamrmlal, že cesta je ešte minimálne štvordňová.

Štyri dni.

Štyri dni na to všetko, čo potrebujeme urobiť...
Ak som chcela... ak som chcela, aby môj ľud prežil... aby prežil Holden...
Musela som konať.

"Kedy budeme stáť?" vyhŕkla som.
Neodpovedal mi a koč prudko nadskočil. Potichu som zanadávala.
"Tak kedy?!"
"Môžem sa opýtať kráľa Henryho...."

Kráľ Henry.
Nebol narodený kráľovi.
Nebol ten, kto zobral kráľovi život.
Nebol ani korunovaný... no nazýval sa kráľom.

Samozvanec.

"Povedzte mu, že jeho tehotná manželka potrebuje viac vzduchu a pevného spánku," povedala som arogantne.

Som jeho manželka.
Som panovníčka polovice jeho ľudí...
Konečne som si to začínala uvedomovať...
Buď do toho vložíme všetko, alebo sa nemusíme o prevrat ani snažiť.

Vojak na mňa zarazene pozrel a z ničoho nič sa mi uklonil hlavou.

Vidia ťa presne tak, ako ty vidíš samú seba...

Rozžala som plameň.
Plameň, ktorý mám v pláne rozdúchať do najväčšieho požiaru v histórií tejto zeme.

Zatiahla som záves a sadla si vedľa miesta, za ktorým sa skrývala Margaret.
"Veci sa zmenia, Margaret," povedala som tvrdo.
Prikývla som pre samu seba. "Už nami nenechám zametať."

***

Keď sme zastavili, búchala som na dvere koča, aby nás konečne odomkli. Hneď ako sa tak stalo, moje nohy sa mimovoľne pohli vpred.
Mala som jasný cieľ.
"Henry!" zakričala som, keď vyskakoval z koča. Uniformu mal ležérne rozopnutú a rukávy od nej vyhrnuté. Tým, že boli jeho vlasy dlhšie ako obvykle, tak si ich začesával dozadu.

Niekedy som uvažovala nad tým, koľko žien svojím výzorom už oklamal. Koľko z nich verilo jeho šarmu a nakoniec skončilo v slzách s telom, ktoré akoby už ani nepatrilo im.
S telom, ktorému on tak rád ubližoval.