Syn svojho otca

Prázdnota

JULIE;

Mala som mu niečo povedať, mala som sa brániť. Nie som iba predmet, ktorý mu splní všetky priania. Nie som odkázaná na jeho uspokojenie. Na jeho slizké ruky na mojom tele. Tom, ktoré som si chránila, vážila a šetrila. 

Som človek. 

Som žena.

Mam telo, no mám aj city. 

Mala som sa brániť!! 

Mala som ho zabiť!!

Obliekol si nohavice a oprel sa o stenu rukou. Odfúkol si.  Bolo to kratšie ako prešitie gombíku... ale porezalo mi to dušu rovnako ako ostrá britva. Naplo ma, ale nevracala som. Napravila som si sukňu, uhladila vlasy, ospravedlnila sa a rýchlo odišla. 

Nepovedal nič iba sa zasmial. Bol so sebou nadmieru spokojný.

Utekala som okolo záhrady, kde sa konala oslava. Utekala som tak rýchlo, že ma nikto ani nemohol pri tom rozruchu zazrieť. Vrazila som do jeho izby a zhodila sa na zem.

Dych sa mi zasekol v krku a slzy niekde hlboko v tele. Nedokázala som plakať, akoby som nevedela ako sa to robí. Zrolovala som si sukňu a silno do nej zakričala. 

Znova a znova a znova...

Carsio mi!

Zabijem ho. 

Zabijem ho hneď, ako urobím to, čo urobiť mám. 

To, čo odomňa očakávajú.

To, pre čo som sa dobrovoľne rozhodla. 

Postavila som sa. Utrela si tvár  a podišla k oknu. Holdenova izba bola priamo nad záhradou. A Holden bol priamo podo mnou. Tancoval s princeznou, ktorá bola nádherná ako vždy. Držal ju za pás zatiaľ, čo ona sa na neho zoširoka usmievala a nakláňala hlavu nabok. Prezerala si ho.

Páčilo sa jej to, čo vidí.

Žila v bubline. Vyrastala v klamstve. Princezná nezažila za svoj život nič, čo by jej pokazilo jej rozprávku. Poddaných nebili pred jej očami, králiky nezabíjali pod jej oknom a jej otec pred ňou nevyhlásil trest smrti. Toto všetko... sa dialo iba poza jej chrbát a práve preto, je teraz schopná tancovať na záhrade s ľuďmi, ktorí zabíjajú každého okrem seba samého. Rozkazuje služobníkom, ktorých odvliekli od svojich rodín a zavreli ich na zámok so zákazom odchodu či kontaktu s rodinou.  Svojho otca považuje za hrdinu. Za statočného rytiera, ktorý bojuje za práva svojho ľudu, za človeka, ktorý im chce dopriať iba to najlepšie....

To naozaj môže byť taká slepá?
Naozaj si môže myslieť, že to všetko, čo jej otec má...si získal statočným a spravodlivým bojom?

Nie... až taká naivná predsa nemôže byť..

Keby sme žili v rozprávke, kráľovstiev by bolo stále osem a na mieste kráľa Philipa by bol kráľ Harold...

Náš právoplatný kráľ.

Muž, ktorého dobré činy si pripomíname dodnes.

Muž, ktorý by viedol túto krajinu spravodlivo bez ohľadu na farbu, vyznanie či pôvod. Zatiaľ, čo princezná vyrastala na príbehoch o kráľovi Philipovi a jeho statočnom srdci, mne sa hovorili príbehy o budúcom kráľovi Haroldovi, ktorý sa vyhýbal bojom, vzdoroval svojmu bratovi posadnutému zlými duchmi a daroval srdce žene bez kráľovského pôvodu. 

Tak sa hovorí...

Tak hovoria slúžky... slúžky, ktoré ušli a šíria tieto príbehy ďalej. Nie sú to však len slúžky z kráľovstva princa Harolda. Nie sú to len ženské rapotačky... Sú to fakty od svedkov jeho popravy na zámku princeznej Camily. Sluhovia, ktorí tvrdia, že slúžka budúceho kráľa Harolda s ním čakala dieťa.

 Slúžka, ktorú si chcel vziať.

Dieťa počaté z lásky. 

Dieťa, ktoré sa hľadá... To dieťa, za ktoré sú Vyhnanci ochotní položiť život.