Syn svojho otca

Láska a obetavosť ťa nakoniec zabije

Julie:

Vziať niekomu život je jednoduché...
V záchvate hnevu...
V sebaobrane...
Skôr ako nad tým stihneš premýšľať... skôr ako stihneš analyzovať jeho život, jeho pocity, jeho myšlienky a jeho rodinu...
To proste urobíš.
No vziať niekomu život, kto ti v rozhodujúcej sekunde neohrozuje zdravie a dokonca... leží pred tebou taký bezbranný...

... to ti pohltí myseľ navždy.

Zvierala som nôž, ktorý som vzala od Toma.
Kráčala som ku spiacemu telu môjho strážnika.

Bola som pripravená to urobiť...
Bola som pripravená urobiť to, čo bolo potrebné...
Nahovárala som si, že keby bol on na mojom mieste, nezaváhal by.
Vedela som však, že ak by sa zobudil pred odchodom našej družiny, prezradil by ma.
Povedal by to Henrymu a ten...

...to sme nemohli dopustiť.

Moje ruky už špinavé od krvi boli.
Zabíjala som pre svoje ciele... Zabíjala som pre Južanov.

Je to ospravedlniteľné?

Zastavila som sa nad ním a pozrela sa na jeho bezvládne telo.

Dýchal.

Do oči sa mi tisli slzy a tak silno ako som zvierala rukoväť nožíka tak silno som zatajovala aj dych.

Ležal tam predo mnou bez zbrane... bez vedomia.
Dýchal a vyzeral akoby spal.

Spal však spánkom, z ktorého sa už nemohol zobudiť.

Zhlboka som sa nadýchla a utrela si slzy z tváre.

"Bože, odpusť mi," zašepkala som zlomene.

Už nie som tou, ktorou som bola predtým.
Už nie som pomaly ani ženou...
Stáva sa zo mňa vojak, pripravený brať životy pre svoje úmysly.
Vojak, ktorý rozhoduje o tom, kto má a kto nemá právo žiť...
...

Krvavú ruku som si s plačom utierala do vlhkej trávy. Hrudník sa mi nadvihoval v nepravidelných intervaloch a nevedela som sa poriadne nadýchnuť.

Trela som ju tak silno, no krv sa mi vpila do kože...
Do mäsa...
Do kostí a nakoniec utkvela v mojej duši.
Krv sa nedá zmyť.
Už navždy ostanem poškvrnená...

Kľačala som v tráve hodnú chvíľu, kým som si uvedomila, že Tom ma potrebuje. Rozbehla som sa naprieč lesom ku svojmu koču a uvidela Toma ako sa k nemu blíži aj spolu so ženou, ktorej meno a ani pôvod som doteraz nepoznala. Krčili sa za hrubým stromom a dívali sa na muža, ktorý stál pri mojom koči, a zároveň sledovali ostatných.

Čo ak je to pasca?
Čo ak je to pasca na moju oddanosť Henrymu?

Očividne som týmto testom neprešla.

Tom sa z ničoho nič postavil a vyšiel poza jeho chrbát. Neviem, čo mu hovoril, videla som iba ako sa o kúsok posunuli od koča a Tom mu ukazoval niečo v diaľke.
Zatiaľ, čo sa vojak s Tomom dívali do diaľky, žena prebehla ku koču.

Zmeravela som. Cítila som svoj zrýchlený dych.

Čo ak ju zazrie?
Čo ak ju bude počuť?

Rozbehla som sa ich smerom a tam, kde čupela predtým ona, som tentoraz čupela ja. Videla som ako sa žena skrčila za kolesa koča z opačnej strany.
Bolo ju vidieť.
Ak by sa ktokoľvek pozeral jej smerom, videl by ju.
Zhlboka som sa nadýchla a vyšla z vysokej trávy, poza strom.