Syn svojho otca

Anjel smrti

"Kto si?" zamrmlal. Popritom ako som sa snažil vyslobodiť ho spod koča odpovedal som jednoducho. "Holden."

Odkašľal si. Zaťal som zuby a snažil sa nadvihnúť koč. Podarilo sa mi to, no nie dostatočne vysoko. Pustil som ho a zalapal po dychu.

"Musíte mi pomôcť. Viem, že to bolí, ale musíte sa spod neho pokúsiť vytiahnuť."
Ťažko si povzdychol, ale prikývol. Pretrel som si čelo a pokúsil sa nadvihnúť ho ešte raz. Ťažké drevo zapraskalo. Triaslo sa mi celé telo, ale nepovolil som. Počul som ako sa kráľ Philip šuchal po zemi. Ťažko a veľmi pomaly. Vedel som, že ak ho teraz pustím, dopadol by na neho. Do hlavy mi stúpal silný tlak. Ruky sa mi roztriasli a ja som strácal silu.
"Som von," zachrapčal vyčerpane. V tej sekunde som koč pustil a on s rachotom padol na zem. Mňa vyvalilo vedľa neho. Cítil som hlasný pulz v hlave a mal som pocit, že to je to posledné, čo budem počuť. Ťažko som dýchal a preto som sa z posledných síl snažil vyzliecť z brnenia. Zacítil som niečo teplé. Zodvihol som si ruku pred tvár a uvidel krv. Vtedy som si spomenul na to, že muž ma zasiahol mečom do pása. Telo akoby si spomenulo spolu so mnou. Zahmlelo sa mi pred očami a z priveľkej bolesti som zamdlel.

Počul som mnohé, no nevidel som nič.
Všade navôkol mňa som počul hlasy, ktoré po sebe pokrikovali. Nedokázal som dlhú dobu otvoriť oči. Nevedel som či snívam, alebo je to skutočnosť.
"Žije?" opýtal sa nejaký mužský hlas.
"Neviem," odsekol ženský. Zavrtel som sa a prinútil sa otvoriť oči.
Videl som len dlhé čierne vlasy nahnuté nad stolíkom. Zažmurkal som a poobzeral sa okolo seba. Bol som v miestnosti plnej ľudí. Z každej strany ktosi nariekal a prosil o pomoc.
"Žiješ." skonštatovalo dievča s čiernymi vlasmi, keď si všimla, že som hore. Otočil som sa k nej. Spoznal som ju. Bola to tá istá, s ktorou som sa zrazil tam vonku. Aj ona ma spoznala.
"Si ranený," povedala sucho. Pozrel som sa na svoj bok. Bol som nahý do pol pása a na ľavej strane brucha som mal obrovskú otvorenú ranu. Nič podobné som doteraz nevidel. Urobilo sa mi nevoľno. Znova som si oprel hlavu a zhlboka sa nadýchol.
"Nepozeraj sa na to. Musíš byť pri vedomí."
Bolo však neskoro.

Znova som sa ocitol v tme.

Prudko som sa zobudil. Bol som spotený a plytko som dýchal. Ležal som v tmavej miestnosti, v ktorej svietilo iba pár sviečok. Zmätene som sa poobzeral. Vedľa mňa ležali už iba traja vojaci. Nikto iný.

Do miestnosti potichu vošlo to isté dievča, ktoré sa o mňa staralo predtým ako som upadol do bezvedomia. Nevšimla si, že som hore. Potichu zavrela dvere a ako tichá mačka sa presunula k jednému z vojakov. Merala mu tep, kontrolovala rany a následne mu niečim ranu natrela. Muž spal a ani sa nepohol. Nežne mu prešla prstami po očiach a masť si odložila do vrecka.

Následne sa otočila a skôr ako som sa stihol zatajiť, stretli sa nám pohľady. Zaváhala.

"Je mŕtvy?" opýtal som sa potichu. Neodpovedala, ale nespustila zo mňa pohľad. Utrela si ruky do špinavej sukne a prikývla. "Umiera."

"Umieram aj ja?" opýtal som sa napriek strachu, ktorý táto otázka v sebe skrýva. Odvrátila pohľad.
"Mal by si spať."

Chcel som sa pohnúť, ale telo kričalo na poplach. Zalial  ma pot. "Hrozne ma to bolí."
Podišla ku mne a odkryla mi brucho. Dôkladne si utrela malíček do sukne a jemne sa mi dotkla rany. Pozrela na mňa. "Len málokto prežije zásah mečom," zamrmlala potichu, " len málokto sa dostane z vojny živý." Prekryla mi brucho naspäť bielou látkou. "Mám však pocit, že dnes je tvoj šťastný deň," povedala bez emócií.

Jej tvár bola špinavá od krvi. Oči mala ešte tmavšie ako za denného svetla. Spotený pramienok vlasov sa jej lepil na tvár. Vyzerala ako Anjel smrti. Sám Lucifer v ženskom tele. Chodila tam, kde je smrť. Dívala sa na umierajúcich a pomáhala im odísť na druhý svet. Jej krásna tvár bolo to posledné, čo títo muži videli predtým ako umreli.

Teraz som sa do nej díval ja.

"Som rád, že som ťa videl predtým ako som stihol zomrieť," povedal som bez zaváhania. Trpko sa pousmiala. Jej pohľad na mne chvíľu spočinul, no potom sa odvrátila. "Neprinášam šťastie do životov, radšej sa mi vyhýbaj," zašepkala skôr pre seba ako pre mňa a odišla.