Syn svojho otca

Áno, Pane

Nová bolesť nezmýva tú starú...

Vedel som to, ale napriek tomu som to stále skúšal.
Zarýval som si nechty silno do dlaní, aby som bolesť v rane necítil. Kráčal som vzpriamene akoby sa nič nedialo - hoci telo som mal v plameňoch. Skoro tak isto ako myseľ.
Rozmýšľal som nad mamou... Nad Julie. Musel som sa rozlúčiť s oboma a nebol som si istý či to bezo mňa zvládnu...
Keď sme vošli do hradu, stratil som reč.
Nikdy som nič podobné nevidel. Kryštálové lustre sa trepotali v slnečnej žiare. Prenikavé oči ľudí ma sledovali z masívnych portrétov na stenách. Niektorí pózovali v zbroji, iný v noblesných šatách či dokonca so svojim psom.
Bola tam celá kráľovská rodina. Presne v takom poradí v akom žili a vládli.
Kráčal som s upreným pohľadom na stenu.
Kráľ za kráľom... Kráľovná za kráľovnou...
Portrét kráľovnej Camily ma prekvapil.
Hoci sa na ňom usmievala a na kolenách držala huňatého psa... Niečo v jej očiach prezrádzalo, že nie je šťastná. Alebo ju tak videl iba maliar?
Pohľad mi preskočil na portrét vpravo.
Bolo na ňom dievča. Vlasy malo dlhé a svetlé ako ranné lúče. Pery malo plné a skrivene do šibalského úsmevu.

Podobala sa na ňu.

No niečo mala aj z otca.
Možno to bol nos. Nemala ho ako kráľovná - malý a guľatý... Tento bol rovný a väčší... Presne taký, aký má jej otec... Kráľ Philip.

Viedli ma cez schodiská, na ktorých som ťažko lapal po dychu. Pomoc som si však nepýtal. Keď sme vošli do ošetrovne, chlapec zakričal na zdravotnú sestru.

Hneď pribehla k nám.
"Môžem vám pomôcť?"
Tvár jej zdobila hlboká jazva.
Vyzerala ustarostene a vyľakane.
"Nájdi mu niekde miesto," odfrkol, "a potom ma vezmi dozadu, Mila." žmurkol na ňu. Tvár jej zalial rumenec a ruky si nervózne šúchala. Jazva jej na červenej tvári svietila ešte viac. 

Pozrela do zeme a začala koktať. "Je tu veľa práce pane...ja..."
Hurónsky sa zasmial. Užíval si jej potupu.
"Prídem inokedy... Tak ako minule."
Mávol rukou a s tresknutím dverí odišiel. Osameli sme.
Keď sa spamätala, ukázala mi cestu k lôžku, na ktoré som si mal ľahnúť.
Po celej tej ceste som bol rád za toto mäkké miesto a skôr ako som sa jej stihol opýtať, čo ma čaká, som zaspal.