Julie:
Keď som sa prebrala, skláňala sa nado mnou mama.
Pomaly som rozlepila oči a ešte pomalšie začala pracovať aj moja myseľ.
Najskôr som nevedela kto som, nie ešte kde som, ale potom behom pár sekúnd som si spomenula na všetko.
Na neho.
Do oči sa mi natlačili slzy. Chcela som sa posadiť, ale mama ma potlačila naspäť.
"Musíš odpočívať," povedala zlomene. "Julie, naháňaš mi strach... Nemôžeš sa mu poddať, prosím, bojuj ešte..." rozplakala sa.
Bola tma, v izbe svietili iba lampáše, ktoré jej na tvári vytvárali obrazy.
Zaskučala som od bolesti.
Nebola to však bolesť, ktorú som cítila z rany na hlave, ani tá, ktorú som cítila po ranách Henryho... táto bola inde a zároveň všade.
Schúlila som sa na stranu a snažila sa spracovať ju.
Nedať ju na sebe poznať bolo nemožné.
Mama ma pohladila po chrbte. "Buď silná, Julie. Prosím..."
Nedokázala som jej odpovedať.
Nemala som jej, čo odpovedať...
Chytila som sa za hrudník a snažila sa nabrať pokojný dych. To však bolo nemožné.
Prepadal ma pocit, ktorý by som opísala ako umieranie.
Toto bol ten pocit, aký som si predstavovala, že cíti ten, kto umiera.
Ten, kto bol prebodnutý mečom. Jeho telo sa pomaly opúšťa, jeho myseľ necíti nič iné ako bolesť, ktorá ho privádza do šialenstva a jeho dych už nevie chytiť to správne tempo..
Dostal sa mi do každej časti tela a dookola jej pripomínal o čo som prišla.
O koho som prišla..
A čo ma čaká ďalej...
Jediné, čo som videla, bola tma.
Tma, ktorá predstavovala mojú temnú budúcnosť.
Holden (chvíľu pred odchodom Henryho na lov)
Každý za niečo bojuje.
Niekto chce získať srdce ženy...
Niekto muža...
Iný chce zdravé dieťa.
Ale tak isto sú tu aj ľudia, ktorí chcú bohatstvo či pozemky...
Nemyslím si, že čo i len jeden z tých vojakov, ktorí vonku kričali o pomoc, bojovali za kráľa.
Svojou službou chceli získať niečo iné...
Väčšinou to bolo vyškrtnutie ich mena z listu vypaľníkov...
Všetkým im zobrali životy... aj napriek tomu, že prosili a vzdávali sa oddanosti kráľovi.
Tej oddanosti, ktorá bola vynútená a nevyhnutná.
Vojakom Henryho to však bolo jedno.
Vedel som, že táto čistka nie je z hláv Južanov. Vedel som to pretože, keby to tak bolo, zabili by nás už dávno.
Načo by nás doviedli až sem, keby nás chceli zabiť?
Načo by sa o nás po ceste sem starali a poskytovali nám aspoň tu malú časť jedla, ktorú nám dali?
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Syn svojho otca
Tarihi KurguNadväzuje na príbeh Slúžka. Hlina, všade bola hlina...skrvavená smradľavá hlina. Strach, vzduchom sa niesol strach. Hruď trhajúci, tichý a tak neznesiteľný strach. A niekde tam, tam v tme...bola láska. Vzdychmi spečatená čistá lásk
