Syn svojho otca

Slúžka

Moja komnata bola veľká ako celý náš dom. Stál som vo dverách a nevedel som, či sa mi to sníva, alebo nie. Do izby prenikali lúče slnka a osvetľovali obrovskú nadýchanú posteľ. Stráže, ktoré ma sem doviedli, zavreli za sebou dvere. Osamel som.
Nohy sa mi bez povelu pohli vpred.
Hodil som sa na bielu posteľ a zaboril tvár do veľkých vankúšov.

Na obed mi do izby vošiel jeden zo strážnikov a oznámil mi, že ma čaká večera s kráľovskou rodinou a následne oficiálne predstavenie ostatným radcom kráľa.
Nerozumel som tomu.
Nemám žiadne skúsenosti...
Nemám kráľovi, čo dať...
Prečo mám byť jeho pobočníkom?

Sklamem ho.

Vedel som, že ho sklamem a ten deň, kedy zistí, že som k ničomu..... Bál som sa ho.

Na mohutné dvere niekto zaklopal a čakal za nimi až kým som ich neotvoril.
Nesmelo som chytil studenú kľučku a potiahol.
"Julie?"
Zmätene na mňa pozrela. V rukách držala tmavú uniformu so zlatými gombíkmi a červeným lemom. Mala ozdobné zlaté vyšívanie a vyzerala veľmi draho.
"Ja...ty..." zvraštila tvár, "ty si pobočník kráľa?" zašepkala.
Potiahol som ju dnu a zavrel dvere.
"Tak sa mi odvďačil... Zato, že som ho zachránil."
Vyzerala zmätene.
"Pochopí, že som mu k ničomu a dá ma naspäť na front..."
Začala sa okolo seba s údivom obzerať a niečo si zamrmlala.

Nerozumel som jej reči, alebo som ju iba nepočul?

"Toto všetko iba zato, že si mu pomohol keď bol ranený?"
Nie tak celkom... Zabíjal som pre neho, hoci som mohol ujsť. Ale tým ju zaťažovať nebudem. Ešte stále som cítil krv na svojich rukách...

Toho sa nezbavím.

Prikývol som.
"Keby som vedela, že je to také jednoduché..."
"A čo ty?" vyhŕkol som.
Pozrela na mňa a mykla ramenami. "Slúžka pobočníka."

Nasucho som preglgol.

Moja slúžka.

Chcel som niečo povedať, ale nevedel som ako začať...
"Netráp sa. Je to lepšie ako čistiť kone. Vlastne je to lukratívne miesto... Vraj sa na mňa aspoň dá pozerať..."

Veľmi dobre sa na teba pozerá.

Ukázala na uniformu v rukách. "Mám ťa pripraviť na večeru."

Keď som bol už oblečený, pristúpila ku mne a natiahla sa za gombíkmi pod mojim krkom.

Bola tak blízko až som cítil jej dych.

Prameň vlasov jej padol do tváre. Medzi obočím sa jej vytvorila mala vráska. Jej uniforma bola sivej farby s veľkou nariasenou sukňou. Táto farba jej neladila s tmavšou pokožkou, no aj tak bola...