Fake Family

6

"Fuj. Ja jej tú plienku nevymením" povie znechutene William.
"Ani ja" odstúpim ďalej od Anastázie.
"Ale mala by si to spraviť ty" ukáže na mňa  prstom William a hodí do mňa plienku.
"A to už prečo?" Spýtam sa ho nechápavo.
"Lebo si matka. A matky toto robia"
"Aj otcovia" nesúhlasím s ním.
"A kde prosím ťa? Vo filme?" Uškrnie sa.
"V normálnom živote?"
"Neviem kde žiješ ale ja to robiť nebudem. Ja som dobrý na iné veci" žmurkne na mňa a usmeje sa.
"Prečo vždy myslíš na sex?" Nechápavo sa ho spýtam.
"Lebo sex je skvelá vec. A vidím ,že ho potrebuješ aj ty" začne sa ku mne približovať.
"Tak to snívaj" odstrčím ho od seba a idem sa pokúsiť vymeniť plienku.
"Veď uvidíme pozdejšie" uškrnie sa a odíde z izby. Ako inak ma zas v tom nechal samú. Položím Anastáziu na prebaľovací stolík. Opatrne jej otvorím plienku.
"Fuuuj" skríknem na celú izbu a odskočím od nej.
"Ty to dáš" povzbudí ma William s obývačky.
"A čo keby si mi prišiel pomôcť?"zakričím naňho.
"Ide to to super. Ja by som ti len zavadzal" ako inak. Vždy sa od všetkého vyvlečia. Opatrne sa k nej priblížim. Doriti je to robot a vyzerá to extremne realisticky. A hlavne to veľmi realisticky smrdí. Opatrne jej utriem zadok a servítku aj s plienkou hodím do koša. A opäť jej navlečiem čistú plienku. Položím ju späť do postielky. A vydýchnem si. Vďaka bohu som to zvládla. Zavriem dvere na izbe a idem za Williamom.
"Tak ako? Zvládla si to?" Spýta sa ma hneď ako vojdem do obývačky.
"Ako inak" odvrknem.
"Vidiš vravel som to" žmurkne na mňa a ďalej sa venuje mobilu. Sadnem si vedľa neho a začnem scrolovať instagram.
"Idem skočiť do obchodu" vyruší ma z pozeriania instastories William.
"A načo?" Nechápavo sa naňho pozriem.
"Potrebujem cigarety a pivo" povie ako keby nič.
"Vieš že je to zakázané?"
"Hej. A čo mám s tým spraviť?"
"Nekupovať to?"
"Nebuď zo všetkého taká posratá. Vieš čo kúpim aj chipsy a požičiam nejaký film. Spravíme si filmový večer. Čo povieš?" Pozrie sa na mňa s iskierkami v očiach.
"Fajn"
"Super. Tak ja idem o chvíľu som späť" vyskočí z gauča a uteká preč. Iba sa za ním usmejem . Úprimne. Takýto William sa mi páči.

O polhodinu je William späť aj z nákupom.
"Vybral som film Jumaji: Vitajte v džungli. Môže byť?" Opýta sa ma z nádejov v očiach.
"Jasné" poviem nadšene. Vidím , že sa mu odľahne. Postavím sa a do misiek nasypem chipsy, vypukám pukance a do pihárov nalejem sebe kolu a Williamovi pivo. William ma už čaká na gauči. Leží tam celý zakritý dekou.
"Môžeme začať?" Spýta sa ma a ja iba prikívnem. Rýchlo si sadnem na gauč a do rúk si zoberem pukance. Rýchlo ich jem a sledujem film.
"Nechceš ísť ku mne?" Spýta sa ma asi po 15 minútach William.
"Nie v pohode"
"Ale poď viem , že ti je zima" zdvihne deku a uvoľní mi miesto. Rozhodnem sa k nemu pridať lebo naozaj je zima. Sadnem si hneď vedľa neho. William nás zakrije obidvoch dekou.
"Lepšie?" Spýta sa ma a ja iba prikívnem. William si cezomňa prehodí ruku. A ja sa k nemu ešte bližšie prisuniem a hlavu mu položím na hruď. William ma silno obíme a pomaly mi prechádza rukou po chrbte. Na takéto večeri by som si rýchlo zvykla. A takto pozeráme film až do konca. Vlastne nie do konca lebo v polke zaspím. Zabudíme ma iba hlasné plakanie Anastázie. Vôbe sa mi nechce pohnúť lebo na Williamovej hrudi mi je až moc dobre.
"Musím ísť" zašepkám čím Williama prebudím.
"Viem. Choď" pustí na zo svojho objatia. Neochotne sa postavím a idem za Anastáziou. Prečo do kelu musíš plakať?