Fake Family

33

Dnes som vstala o hodinu skôr aby som mamine pripravila raňajky. Keďže sa hovorí že láska ide cez žalúdok skúsim to aj u nej. Pripravila som jej praženicu , opražila som chleba a z čerstvých pomarančov som spravila džús. Všetky tieto veci miluje takže by to na ňu malo zabrať. Hneď ako otvorí dvere sa postavím vedľa stola a na tvar nahodím ten najväčší úsmev.
"Dobre ráno mami" usmejem sa na ňu
"Čo chceš?" Hneď sa ma spýta ako si ma všimne.
"Nič"
"Isto niečo chceš keďže si spravila raňajky" pochybovačne sa na mňa pozrie.
"Len sa chcem s tebou porozprávať" vysvetlím jej.
"O čo ide?" Spýta sa ma a sadne si za stôl. Rýchlo si sadnem oproti nej.
"Ide o ten včerajšok" začnem. Iba sa na mňa pozrie a nič nehovorí tak sa rozhodnem pokračovať
"Je mi veľmi ľúto ako som sa k tebe správala. Viem prehnala som to a strašne ma to mrzí" sklopim zrak a zatvárim sa smutne.
"Áno prehnala si to" súhlasí so mnou mama.
"Odpustíš?" Pozriem sa na ňu zo psími očami.
"Pod jednou podmienkou" zdvihne na mňa jedno obočie a zatvári sa vážne.
"Čokoľvek" povie šťastne.
"Predstaviš mi tvojho frajera" povie a zahryzne do chleba.
"Mami" zakňučím.
"Žiadne mami. Chcem vedieť s kým moja dcéra chodí a spáva" hneď ako to povie celá očerveniem. Nemala som jej to včera povedať teraz to bude donekonečna vyťahovať.
"Fajn" povolím nakoniec
"Tak kedy môže prísť?" Spýta sa ma zo záujmom.
"Ešte neviem. Dnes sa ho spýtam"
"To som rada. Dúfam že ho čo najskôr spoznám" povie šťastne.
"Prestaň byť taká mami"
"Aká taká?" Spýta sa ma nechápavo.
"Taká ako by si čakala že to bude neuveriteľný fešák ktorého môžeš zbaliť" vysvetlím jej.
"Tak fešák to isto bude. A uvidím či ho budem baliť" uškrnie sa na mňa.
"Mami" zvýšim hlas.
"Okej nebudem ho baliť" zamseje sa na hlas
"Tak to dúfam" vzdychnem sa a rýchlo do seba hodím praženicu.
"Už musím ísť. Škola čaká" poviem spevavo.
"Bež. A nezabudni na svojho frajera" zakričí zamňou.
"Nezabudnem" prekrútim nad ňou očami a idem rovno do školy. Do uší si strčím slúchadlá a počúvam svoj obľúbený playlist. Dnes sa mi celkom darí. S mamou som to nejak udobrila a teraz sa môžem tešiť na Williama. Hneď ako sa objavím pred školou zbadám Williama. Stojí opretý o svoje auto a v ruke má cigaretu. Hneď ako prídem ma zbadá a usmeje sa na mňa.
"Ahoj cica" pritiahne si ma k sebe a vášnivo na pobozká. Z toho bozku mi prejdú zimomriavky po tele.
"Ahoj" pozdravím sa mu keď sa nasepery oddelia.
"Vyriešila si to doma?" Spýta sama.
"Jasne. A moja mama ťa chce spoznať" poviem a jemne sa naňho usmejem.
"Mňa?" Spýta sa ma prekvapene.
"Ak ty si môj frajer tak potom ty" pychnem ho do hrude.
"To nie je dobrý nápad"
" A prečo? Veď sa len spoznáte" nechápavo sa naňho pozriem.
"Ja sa neviem veľmi zoznamovať s mamami frajeriek" začne sa obzerať všade inde len nie na mňa.
"Ty sa bojíš"
"Ja nie" nesúhlasné pokrúti hlavou.
"William. Nemáš sa čoho báť. Ja tam budem s tebou a sľubujem že ti neublíži" chytím ho za bradu a pobozkám ho.
"Ale budeme pri tebe krátko"
"Sľubujem" dám mu pusu na líce
"Ideme?" Spýtam sa ho
"Choď ja potom prídem" žmurkne na mňa. Iba prikývnem. Ešte raz si ma k sebe pritiahne a vášnivo na pobozká.
"Vidíme sa" žmurknem naňho s idem rovno do školy. Zbadám ako si vytiahne ďalšiu cigaretu a znova si ju zapáli. Iba nad ním pokrútim hlavou a idem nájsť Evu. Nájdem ju celkom rychlo. Ako každé ráno stojí pred svojou skrinkou a zasa v nej niečo hľadá
"Čo tak urputne hľadáš?" Spýtam sa jej.
"Bože či si ma vyľakala" chytí sa za srdce a zatvári sa vystrašene.
"Prepáč" silno ju obímem.
"Kde si bola?" Spýta sa ma popritom ako sa hrabe v skrinke.
"Ale len som sa zdržala" zaklamem jej. Nechcem jej teraz povedať že niečo mám s Williamom.
"Typická ty" zasmeje sa nadomnou Eva.
"No lebo ty máš čo vravieť"
"Ja chodím na čas" povie pyšne. A konečne vytiahne zo skrinky to čo potrebovala.
"Máš niečo dnes večer na pláne?" Spýta sa ma Eva.
"Hej. S mamou máme takú menšie rodinnú večeru. Keďže som bola dva mesiace preč chce so mnou stráviť aspoň jeden večer" rýchlo si vymyslím nejaké klamstvo. Viem že je moja kamarátka a mala by vedieť že chodím s Williamom. Ale ešte jej to nechcem hovoriť. Mám na to čas
"Joj škoda. Dnes večer mala byť jedna super párty" povie smutne.
"Pôjdeme inokedy" žmurknem na ňu.
"S tebou sa toho nikdy nedočkám" vyčítavo sa na mňa pozrie.
"Sľubujem , že ťa zoberiem na najbližšiu párty aká bude"
"No som zvedavá" prekrúti nadomnou očami.
"Veď uvidíš. Ideme do triedy?" Spýtam sa jej. Eva iba prikývne a spoločne ideme na hodinu biológie. Celú biológiu sme preberali nejaké rozmnožovanie rastlín alebo ja neviem čo. Iba som si potvrdila že biológia naozaj nie je môj predmet. Po škole som sa stretla s Williamom.
"Si pripravený?" Spýtam sa ho hneď ako k nemu prídem.
"Ako nikdy" povie nebojácne aj keď v jeho očiach vidím strach.
"Neboj. Dopadne to dobre" pozbudim ho a pobozkám ho na líce. Sadneme si do Williamovho auta a ideme rovnou čiarou ku mne. Keďže William vie kde bývam tak ho nemusím ani navigovať. Ani nie o desať minút sa ocitneme pred našim domom. William opatrne vypne motor a ostane sedieť na mieste.
"No poď ideme" chytím ho za ruku.
"Ja neviem Nora" povie pochybovačne.
"Nerob stres. Iba sa zoznámite a potom môžem ísť k tebe" žmurknem nanho. William sa slabo usmeje a konečne vystúpi z auta. Chytím ho za ruku a ťahám ho do nášho domu. Pred otvorením dverí sa naňho usmejem a jemne ho pobozkám.
"Mami sme tu" zakričím na celý dom hneď ako otvorím dvere.
"Už som vás čakala" povie šťastne a hneď ide za nami na chodbu. Hneď ako zbadá Williama ostane stáť na mieste a iba sa naňho pozerá
"Mami?" Príhovorím sa jej.
"Čo Zlatko?" Rýchlo sa vytrhne s pozeranie.
"Nepozeraj tak naňho" upozorním ju. Cítim že sa William cíti trápne a ja tiež.
"Ahoj ja som Melisa" predstaví sa mu moja mama.
"Dobrý ja som William" podá jej ruku a jemne sa na ňu usmeje.
"Veľmi na teší William. No podte dnu" chytí ho za ruku a stiahne ho do kuchyne. William sa na mňa bezbranne pozrie. Iba sa naňho usmejem a idem rovno za nimi.
"Tak William dáš si niečo?" Ochotne sa ho spýta mama.
"Nie ďakujem pani Wilsenová" jemne odmietne jej ponúknutie William.
"Nemusíš mi hovoriť priezviskom. Pre teba som Melisa" žmurkne naňho.
"Tak dobre Melisa" usmeje sa na ňu William. Všimnem si že moja mama je ešte viac pod stresom ako je on.
"Ako ste sa stretli?" Nedočkavo sa nás spýta mama.
"Na tej skúške. On bol mojím partnerom" vysvetlím jej.
"To je ten idiot o ktorom si vravela" spýta sa ma prekvapene. William sa na mňa prekvapene pozrie
"Hej to je on" poviem zahanbene.
"Ale veď nie je taký akého si ho opísala" povie mama prekvapene.
"Fajn. Mami to je jedno. Bolo to už dávno" snažím sa zmeniť tému
"Máš pravdu. Základ je že konečne niekoho máš" povie šťastne.
"Mami" zakňučím potichu.
"No čo doteraz si si nikoho nenašla. Tak som rada , že sa aspoň niekto obetoval" žmurkne na Williama.
"Melisa vaša dcéra je najlepšia na svete" zastane si ma William. Čím mu poďakujem úsmevom.
"Ešte si ju nespoznal. Veď ty uvidíš aká je naozaj"
"Prestaň mami" napomeniem ju.
"Máte pravdu. Niekedy dokáže byť riadne otravná" povie s úsmevom na tvári William.
"A hlavne keď nie je po jej" pokračuje v ohováraní aj moja mama.
"Ani nespominajte vtedy je to najhoršie"
"Hej ja som tu" preruším ich.
"Zlatko musíš uznať že je to pravda" pozrie sa na mňa mama.
"Ja nie som taká" nesúhlasím s nimi
"Nie vôbec" zatiahne ironicky William.
"Veď ty ešte uvidíš" pohrozim mu a ukážem naňho prstom
"Som zvedavý" nahlas sa zasmeje.
"Kde bývaš William?" Zmení tému moja mama
"V jednom menšom byte v meste" povie akoby nič.
"Ty bývaš sám?" Spýta sa ho prekvapene.
"Hej. Je mi tak lepšie. Mám viacej súkromia" vysvetli jej.
"Aj ty by si sa mohla konečne osamostatniť" ukáže na mňa mama.
"Varím ti tu?" Spýtam sa jej prekvapene.
"Nie. Ale chcela by som mať trošku súkromia" lišiacky sa na mňa usmeje.
"Okej" zatihanem nechápavo
"Mohli by sme už ísť" navrhnem Williamovi.
"No už aj hej" súhlasí so mnou William.
"A kam sa chystáte?" Nechápavo sa ma spýta mama.
"Idem k Williamovi. Musíme robiť niečo do školy" zaklamem jej.
"Do školy?" Pozrie sa na mňa a zdvihne jedno obočie. To robí vtedy keď mi neverí.
"Áno nami do školy" prikývnem.
"Veríme si. Ale tak bežte. Aspoň budem chvíľu sama" mávne nad nami rukou.
"Prídem večer" chytím Williama za ruku a ťahám ho von z nášho domu.
"Rád som vás spoznal" povie William moje máme.
"Aj ja teba. A príď aj nabudúce" zakričí za nami.
"Hej určite príde" poviem ironicky a vytiahnem ho von z domu.
"Tak ja som ten debil?" Začne hneď ako nastúpime do auta.
"Ja som to tak nemyslela" snažím sa mu to vysvetliť
"No veď počkaj. Uvidíš doma" pohrozí mi William. Jemne si zahryznem do pery. Myslím že tento trest sa mi bude páčiť