Fake Family

45

Zobudím sa na to že ma William jemne bozkáva na plece. S úsmevom na tvári sa otočím smerom k nemu.
"Dobre ráno" pobozkám ho a pritiahnem si prikrývku vyššie ku krku aby mi nebolo vidno nahú hruď.
"Bré ráno bábika" usmeje sa na mňa a na lícach sa mi vytvoria jemne jamky.
"Koľko je hodín?" Spýtam sa ho a rukami si pretriem oči.
"Bude deväť" povie akoby nič a jemne ma pobozká.
"Už toľko?" Prekvapene sa spýtam. William iba prikývne a pritiahne si ma k sebe.
"Idem spraviť raňajky" odtiahnem sa od William.
"Ešte chvíľu ostaň" zakňučí William.
"Už je veľa hodín" chytím do ruky jeho tričko a pretiahnem si ho cez hlavu.
"Ale to nevadí. Raňajky môžme mať kľudne aj o desiatej" uškrnie sa na mňa William.
"Ako kto. Ja som už hladná" poviem a natiahnem si na seba nohavičky.
"Ja som tiež hladný. Ale ja ma. Chuť na niečo iné" posunie sa ku mňa a zahryzne má do boku.
"William" skriknem a buchnem ho po pleci.
"Môžem ťa spapať?" Spýta sa ma a s nedočkavým výrazom sa na mňa pozrie
"Bohužiaľ nie. Môžeš spapať croissant" usmejem sa naňho a odídem do kuchyne.
"Ale noo" zakričí sa mnou. Iba sa nad ním usmejem a zoberiem si croissant natriem ho džemom a zoberiem si k nemu pomarančový džús . S radosťou si doňho zahryznem. Presne toto som potrebovala. O ani nie päť minút ku mne príde aj William
"Dáš si aj ty?" Spýtam sa ho a ponúknem mu posledný croissant.
"Jasne" usmeje sa a s chuťou si doňho zahryzne.
"Čo budeme dneska robiť?" Spýtam sa ho.
"Skočime ešte na nákupy" povie akoby nič.
"na nákupy?"nechápavo sa ho spýtam.
"Hej. Treba nám kúpiť jedlo a skočime aj do nákupného centra." Vysvetli mi.
"Načo chceš ísť do nákupného centra?" Prekvapene sa naňho pozriem.
"Moji rodičia usporiadali rodinu oslavu. A musíme sa na ňu obliecť slušné" povie William a odhryzne si s croissantu.
"Ja idem na tvoju rodinu oslavu?" Prekvapene sa ho spýtam.
"Hej" povie a pozrie sa na mňa.
"To naozaj?" Na tvári sa mi vyčarí veľký úsmev.
"Áno naozaj" prikývne. Prebehnem cez stôl a silno ho obímem.
"To je skvelé" usmejem sa.
"Som rád že sa tešíš" pobozká ma. Rýchlo sa od neho odtiahnem.
"Kam ideš?" Nechápavo sa ma spýta.
"Idem sa pripraviť" vysvetlím mu a idem do kúpeľne. William sa iba nadomnou zasmeje.

O polhodinu sa ocitneme v nákupnom centre. Snažím sa vybrať nejaké spoločenské šaty, ktoré by boli vhodné na večeru. Neviem sa rozhodnúť či si mám zobrať čierne alebo svetlo ružové
"William ktoré?" Ukážem mu obydvoje šaty.
"Tie ružové" rozhodne William.
"Myslíš?"
"Tie sa ti hodia viac. Som si s tým istý" uistí ma
"Fajn beriem tie" usmejem sa idem ich zaplatiť. Predavačka je veľmi milá. S úsmevom na tvári mi ich nablokuje.
"Ja platím" povie rozhodne William.
"William" začnem ale on ma stopne a vytiahne kreditku. Predavačka sa naňho usmeje a s radosťou si ju od neho zoberie.
"Ja mám peniaze" poviem rozhodne.
"O tom nepochybujem. Ale platím ja" povie a ďalej sa k tomu nevyjadruje. Zoberiem si tašku a s úsmevom na tvári odideme z obchodu.
"Teraz ideme kúpiť niečo tebe" poviem a ukážem naňho
"A čo mi chceš kúpiť bábika?" Usmeje sa na mňa a prepletie si prsty s mojimi.
"Niečo pekné na seba" odvetím.
"Ja som pekný dosť"
"O tom nepochybujem. Ale treba ti kúpiť košeľu" poviem a potiahnem ho do obchodu. Williamovi netrvá tak dlho vyberanie ako mne a po piatich minútach máme nakúpené všetko oblečenie.
"Už nás čaká len jedlo" povie William.
"To najťažšie na koniec" vzdychnem si. William sa iba usmeje a zoberie nás do obchodu.
"Čo nám treba?" Spýta sa William a zoberie cestou nákupný košík.
"Ovocie, cestoviny, šunky a nejaké pečivo" vymenujem mu všetky potrebné veci.
"A pivo" doplní ma.
"Ako inak" prekrútim nad ním očami. Ako prvé si to zamieri k pivu a naloží ho do košíka.
"Spokojný?" Spýtam sa ho.
"Ako nikdy predtým" uškrnie sa na mňa. Nakúpime ešte zvyšné potrebné veci a ideme domov. Všetko doma vyložíme a spokojne sa usadime na gauč.
"Ide niečo v telke?" Spýtam sa ho
"Nič " odvrkne a nahnevane prepína kanály.
"Môžme niekam dneska večer ísť" navrhnem Williamovi.
"A kam by si chcela?" Spýta sa ma a vypne telku.
"Neviem. Niekde kde bude zábava" povie a nohy si prehodím cez Williama.
"Okej môžme niekam skočiť" súhlasí so mnou aj William. Chytí mi nohy a začne mi ich masírovať.
"Bože to je skvelé" vzdychnem si nahlas a zaklonim si hlavu dozadu.
"Takže tebe sa toto páči" uškrnie sa na mňa.
"Áno je to úžasné" poviem zasnene. S úžasu má vytrhne zaklopanie na dvere.
"Čakáš niekoho?" Prekvapene sa spýtam Williama.
"Nie" odvrkne.
"Tak kto to je?" Pozriem sa naňho.
"Naviem. Idem otvoriť" povie ale ja ho zastavím.
"Nie ja idem. Ty ma tu počkaj. Potom pokračujeme v tomto" ukážem na svoje nohy a usmejem sa naňho.
"Ako povieš bábika" uškrnie sa na mňa a buchne má po zadku. Táto moja nová prezývka sa mi strašne páči. S úsmevom na tvári sa došuchtám k dverám. Usmejem sa na Williama a otvorím dvere. Lenže hneď ako ich otvorím mi úsmev na tvári zamrzne. Ostanem stáť na mieste ako socha. Moje srdce začne bit stokrát rýchlejšie. Jediné na čo sa zmôžem je nechápavé pozeranie na dvere. Všetka moja radosť odišla preč jediné čo mi ostalo je prekvapenie.
"Oci?"