Fake Family

21

"Prosím ťa choď preč. Nechcem aby si ma takúto videl" zakňučím na Williama.
"Zlato prestaň." Povie mierne nahnevane William.
"Vyzerám zle. Naozaj nechcem aby si išiel preč" snažím sa ho nepustiť cez dvere.
"Prestaň" zvýši hlas a cez dvere sa pretiahne dnu.
"Vyzeráš skvelé" žmurkne na mňa. Ironicky sa naňho pozriem. To nemôže myslieť vážne od včerajška zvraciam a fakt nevyzerám najlepšie.
"Nemusíš mi klamať" povie unavene a položím si hlavu na záchodovú dosku.
"Ja ťa neklamem" čupne si vedľa mňa a pobozká ma na temeno hlavy.
"Strašne mi je zle" zakňučím.
"Neboj láska bude ti lepšie. Odnesiem ťa do obývačky a spravím ti čajík" pohladká má po chrbte. Ja iba prikývnem. Od únavy už nevládzem. William má zdvihne na ruky a opatrne má odnesie do obývačky. Položí na na gauč a odíde preč. O chvíľu sa vráti z vedrom.
"Ak by ti prišlo zle" povie a položí ho vedľa mňa.
"Ďakujem" usmejem sa naňho. William mi úsmev obetuje a odíde preč.
"Čajík pre moju princeznú" povie spevavím hlasom a položí mi čaj na stôl.
"Čo by som ja bez teba robila"
"Pravdepodobne by si umrela" povie a sadne si vedľa mňa.
"Neviem či by si mal sedieť tak blízko mňa" poviem mierne s obavami
"A to už prečo?" Nechápavo sa ma spýta William.
"Pravdepodobne to je črevná viróza. A nechcem aby si zvracal aj ty" vysvetlím mu.
"Ty sa o mňa neboj" ubezpečí ma a pritiahne si ma k sebe na hruď.
"William..." Snažím sa ho presvedčiť ale on ma umlčí bozkom.
"Neboj sa zlato" povie rozhodne a ja sa s kľudom pritiahne čo najbližšie k nemu.
"Nechceš čaj?" Spýta sa ma starostlivo.
"Kúsok si dám" odtiahnem sa od neho. William sa nakloní a pôda mi čaj. Jemne si z neho odpijem. Lenže hneď ako ho prehltnem má napne a všetok čaj vyzvraciam do vedra. William mi chytí vlasy.
"Tak čaj asi nie je dobré rozhodnutie" povie William keď dozvraciam.
"Asi nie" súhlasím s ním.
"Donesiem ti tyčinky aby si aspoň niečo mala v sebe" vyskočí z gauča a uteká do kuchyne. O chvíľu je späť sadne si ku mne a spoločne začneme jesť tyčinky. Našťastie tie vo mne ostanú. Ľahnem si na Williama a pomaly jem tyčinky
"Pustíme si nejaký film?" Navrhne William.
"Môžme" súhlasím. William pustí nejaký film a ja v polovici zaspím. Zobudím sa až na konci. Stále ležím na Williamovej hrudi. Jemne ma hladká po chrbte.
"Bré ránko princezná" usmeje sa na mňa a jemne ma pobozká na čelo.
"Spala som dlho?" Spýtam sa ho
"Nie. Iba celý film" poviem z ušrknom na tvári.
"Nevadí aj tak bol na prd" myknem plecom. William sa na mňa prekvapene pozrie
"A to už ako vieš. Veď si ho celý prespala"
Začne si brániť film.
"Ja ho ani nemusím vidieť a viem že je nahovno" pokúšam sa udržať úškrn.
"Som to dopadol. Mať takúto frajerku tak sa odstrelím" naznačí rukami pištoľ a namiery si na hlavu.
"Tak to máš blbé. Keďže máš takú frajerku" usmejem sa. William akože stlačí spúšť a vystrelí si do hlavy. Z rachotom dopadne na mňa.
"Nie William" vybuchneme do smiechu.
"Ako si ma mohol opustiť" položím si hlavu na jeho hruď a tvárim sa že plačem
"Preber sa" pozerám sa mu do očí ale jeho ani nemykne.
"Tak fajn nevadí nájdem si iného" myknem nad ním plecom. William sa hneď preberie.
"Tak to nie. Ty budeš len moja" silno má obíme. Ja hneď na to vybuchneme do smiechu.
"Veď si bol mŕtvy" poviem zo slzami v očiach.
"Ale už som živý. Čakal som že budeš smútiť dlhšie" krútim nadomnou hlavou.
"Nemám kedy" uškrniem sa naňho
"No veď počkaj pánbožko ťa potrestá" zdvihne nadomnou ukazovák a pohrozí mi.
"Už ma trestá" ukážem na vedro
"A robí dobre"
"Ty idiot" buchnem ho do pleca. William sa odtiahne a zasmeje sa nad mojím pokusom ublížiť mu.
"Ale noo. Nebuť taká nahnevaná" zakňučí na mňa.
"Ja na teba?" Spýtam sa prekvapene.
"Nie na to vedro" povie ironicky.
"Porozmýšľam" chytím sa za bradu.
"Mám chuť na teba viliať to čo je v tom vedre. Takže som nahnevaná na oboch" začnem sa nakláňať po vedro.
"Ani sa o to nepokušaj" pohrozí mi William. Ale ja sa ďalej naťahujem a usmievam sa naňho
"Nora" chytí mi ruku a zvalí sa na mňa ešte viac.
"Bože" skriknem.
"Ja nie som Boh. Ale ďakujem" uškrnie sa na mňa.
"Nemáš zač" ironicky sa naňho usmejem
"Tak veľmi ťa milujem" nakloní sa ku mne a pobozká ma na pery.
"Aj ja teba" chytím ho za líce a silno ho pobozkám.
"Je to lepšie?" Spýta sa mi starostlivo.
"Momentálne mi je úžasné" usmejem sa.
"Som mnou vždy" povie hrdo.
"Niečo cítim?" Tvárim sa že ňuchám.
"A čo?" Spýta sa ma nechápavo.
"Žeby vysoké ego?" Pozriem sa naňho
"Tak to cítiš dobre. Z teba to tak tiahne" zasmeje sa.
"O tom pochybujem. Lebo ty si na tom oveľa horšie" usmejem sa naňho a zapozerám sa mu do tváre. Usmeje sa a na lícach sa mu vytvoria jamky. V očiach mu vidno iskričky šťastia. Presne takéhoto ho milujem.
"Takže čo chceš robiť kráska?" Spýta sa ma.
"Chcem sa na teba pozerať" poviem a nakloním sa k nemu ešte bližšie
"Tak to ti povoľujem. Chceš aby som bol bez trička? Predsa také svaly nikdy neuvidíš" uškrnie sa na mňa.
"To máš pravdu" usmejem sa. William sa na mňa obkročmo posadí q cez hlavu si pretiahne tričko. Ocitne sa rovno predomnou bez trička. Obzerám si ho. Je samý sval. Mal pravdu nikde také skvelé telo a toľko svalov neuvidím. A teraz je to všetko len a len moje.
"Nie že zvlhneš" lišiacky sa na mňa usmeje.
"Myslím že ty by si to vyriešil" uškrniem sa naňho.
"Hocikedy" usmeje sa a ľahne si na mňa. Ruky mi zabitím do vlasov a hrám sa s nimi.
"Brú noc" povie a zavrie oči.
"Dobrú" pobozkám ho na temeno hlavy a ďalej sa mu hrám z vlasmi.