Fake Family

56

"dobre ráno pani Wilsenová" usmeje sa na mňa doktor ktorý bol pri mne včera.
"Dobre" rukami si rýchlo pretriem oči a poobzerám sa okolo seba. Vedľa mňa už nie je William. Nechápavo sa pozerám na miesto kde ležal.
"Pán Blace išiel len na záchod" vysvetli mi doktor. Asi si všimol že som mierne vystrašená.
"Môžem ísť domov?" Spýtam sa ho automaticky. Už sa mi nechce ležať na tejto tvrdej nemocničnej posteli.
"Presne to som vám prišiel povedať. Pozeral som na výsledky a všetko sa zdá byť v poriadku. Takže kľudne môžte ísť domov. Ale ak by náhodou prišli nejaký bolesti tak sa kľudne ozvite" usmeje sa na mňa a zapíše si niečo do papiera
"Ďakujem" usmejem sa naňho a pomaly sa vydvihnem vyššie.
"Tu máte priepustku" podá mi malý papierik.
"Ešte raz ďakujem" poďakujem mu znova a s radosťou si vezmem jeho priepustku s ruky.
"Dovidenia" usmeje sa na mňa a zmyzne za dverami na chodbu. Pomaly sa postavím a začnem si brať svoje veci.
"Už ťa pustil" od strachu sa myknem.
"Hej" otočím sa a zbadám tam stáť Williama.
"Daj zbalím ťa" natiahne sa za mojimi vecami a začne mi ich skladať.
"Veď si ani nemám čo baliť . Zoberiem si len toto tričko,mobil a kabelku" usmejem sa naňho a vezmem mu tričko z ruky
"Tak ti vezmem kabelku" rýchlo ju zoberie zo stolíka.
"Fajn" zasmejem sa nad ním. Je zlaté aký je starostlivý.
"No poď" natiahne ku mne svoju ruku. S úsmevom na tvári ju prijmem.
"Nemusíš sa o mňa toľko starať. Už som v pohode" usmejem sa naňho a spoločne kráčame smerom k výťahu.
"Ja viem. Ale ja sa chcem o teba starať" usmeje sa na mňa a pomocou tlačidla privolá výťah.
"Ty si taký starostlivý" usmejem sa naňho.
"O svoju princeznú sa musím starať" palcom mi prejde po brade a opatrne sa prisaje na moje pery. V tom sa dvere výťahu otvoria.
"Fuj. Naozaj sa musíte olizovať všade?" Zvolá znechutene Erik. Odtrhnem sa od Williama a pozriem sa na Erika ktorý stojí vo výťahu aj so Samom a Noahom.
"Čo tu robíte?" Nechápavo sa ich spýtam.
"Prišli sme pre teba" vysvetli mi Sam.
"Normálne som nevedela že tí najväčší sukničkári v meste sú taký starostliví" poviem zo smiechom a nastúpim k nim to výťahu.
"No vidíš. Všetko je možné" žmurkne na mňa Noah.
"A teraz akože s kým pôjdem domov?" Pohľadmi prebehnem po všetkých.
"No zo všetkými" usmeje sa na mňa Erik.
"To ako myslíš?" Nechápavo sa naňho pozrie William.
"My sme prišli peši. Budeš nás musieť zviesť" uškrnie sa naňho Erik.
"Robíte si prdel!" Povie mierne nahlas
"Ale no Will bude sranda" šťuchne doňho Noah.
"Ja nie som taxík" povie nahnevane.
"Ale no Zlatko" pritiahne sa k nemu a rukou mu jemne prejdem po líci. Opatrne sa pozrie na mňa. Vidím v jeho očiach mierny hnev.
"Bude to sranda. A ja som strašne rada že ma prišli pozrieť. Tak sa nehnevaj" poviem opatrne.
"Fajn. Ale poslednýkrát vás rozvážam" ukáže na každého prstom.
"Jasne" súhlasné prikývnú všetci chalani.
"Si skvelá"zašepka mi do ucha Erik. Jemne sa nad ním usmejem. Všetci spoločne vystúpime z výťahu.
"Kde parkujeme?" Spýta sa Erik.
"Tam" ukáže William smerom k parkovisku. Spoločne ideme smerom k autu. William si vedľa mňa nahlas vzdychne.
"Bude to fajn" usmejem sa naňho a chytím ho za ruku a jemne mu ju stlačím.
"Zabijem ho raz" zavrčí potichu.
"William otvor už to auto" skríkne nahlas Erik.
"Zabudol si koho je to auto?" Spýta sa nahnevane William a pomaly pristúpi k svojmu autu.
"Nebuď citlivka a otvor" povie zo smiechom Sam.
"Držte huby" zavrčí a otvorí auto.
"Dlhšie to trvať nemohlo?" Spýta sa ho ironicky Noah. William iba prekrúti očami.
"Hej ja sedím v oredy" vyhodím zo svojho miesta Erika.
"A nechceš byť s nami vzadu" uškrnie sa na nás Sam.
"Veľmi rada by som bola. Ale toto je moje miesto" ukáže na miesto vedľa vodiča.
"Padaj Erik" zavrčí William.
"Veď fajn. Už idem" zdvihne ruky do obranného gestá a vystúpi z auta. Usmejem sa naňho a sadnem si na svoje miesto.
"Takže idete všetci k Erikovi?" Spýta sa ich William a naštartuje svoje auto.
"Asi hej" prikývne Noah. William iba pokýva hlavou a nasmeruje to smerom k Erikovi.
"Čo by si robila kebyže nepotratíš?" Spýta sa ma Erik z ničoho nič.
"Ja..." Začnem ale neviem čo mám povedať. V živote som nečakala že by som mohla byť v takom mladom veku tehotná.
"Neviem" vzdychnem si nahlas.
"Podľa mňa by si bola skvelá matka" žmurkne na mňa Erik.
"Myslíš?" S nádejou sa otočím smerom k nemu.
"Viem" usmeje sa na mňa a pevne ma chytí za plece.
"Ďakujem. Si zlatý" usmejem sa naňho a prikyjem jeho ruku svojou.
"Prosím ťa pustí tam niečo lebo ja toto nemôžem počúvať" zvolá znechutene Noah.
"Súhlasím" prikývne Sam. William sa natiahne za rádiom a pustí nejakú pesničku.
"A ty" ukáže na Erika.
"Nebál mi frajerku" prepychne ho pohľadom.
"Viem že sa bojíš konkurencie. Ale ja ti ju nechám" žmurkne naňho a zapozerá sa von oknom.
"Táto kráska je len a len moja" žmurkne na mňa William.
"Presne tak" usmejem sa naňho a chytím ho za ruku. William nás odvezie k Erikovi.
"Idete aj vy dnu?" Spýta sa nás Erik.
"Nie. Ideme domov som unavená" nesúhlasné pokrútim hlavou.
"Dobre. Tak oddychuj" žmurkne na mňa a odtiahne sa od auta.
"Majte sa " všetkým s úsmevom na tvári zakývam. Všetci traja stoja vedľa seba a s radosťou mu kývajú.
"Mám ich rada" poviem keď sa od nich vziadialíme.
"Som rád že si rozumiete" usmeje sa na mňa William.
"Myslela som si že budú namyslený idioti ale sú úplne v pohode" rozprávam počas cesty domov.
"Väčšinou robia taký dojem. Ale je s nimi zábava" prikývne William.
"Presne tak" súhlasím s ním. Ešte pred pár mesiacmi som si nemyslela že by sme my dvaja boli niekedy spolu, že by som sa bavili s najväčšími sukničkári v meste a ani že by som už bývalá sama. Ale ako vidím všetko je možné.
"Potrebuješ niečo?" S rozmýšľania má vytrhne William.
"Nie len poďme domov. Potrebujem sa vyspať" nahlas si zývnem.
"Ako poviete" usmeje sa na mňa a zavesia ma domov. Pomôže mi vyjsť hore po schodoch keďže som zistila že schody mi robia menší problém.
"Čaj?" Spýta sa ma hneď ako má položí do postele.
"Prosím" prikývnem.
"Hneď to bude" rýchlo odbehne a vráti sa až s pohárom čaja v ruke.
"Bylinkový" vysvetli mi
"Ďakujem" s radosťou ho chytím do ruky a ovoniam jeho sladkú vôňu.
"Chceš si niečo pustiť?" Spýta sa ma a ľahne si vedľa mňa.
"Nie chcem byť len s tebou" pritúlim sa k nemu. Silno má obíme okolo pliec. A rukou mi jemne začne prevádzať hore dole po chrbte.
"Som rád že si už v poriadku" zašepka potichu a dá mi jemnú pusu na čelo.