Fake Family

77

O rok pozdejšie.

"Prišiel ti nejaký list" zakričím na celý byt .

"A s kadiaľ?" Nechápavo sa ma spýta William.

"S väznice" podám mu ho a sadnem si vedľa neho na gauč

"Čo chcú?" Nechápavo sa na mňa pozrie.

"Neviem" priznám sa. William otvorí obálku s vyberie list z neho von. Pomaly začne čítať a jeho tvár vystrieda prekvapený a nahnevaný výraz.

"Čo sa deje?" Rýchlo sa ho spýtam.

"Mama, mama..." Začne ale nevie to dokončiť.

"Čo je s mamou?" Nechápavo sa ho spýtam.

"Ona zomrela" povie z ničoho nič.

"Bože to mi je ľúto" pohladkám ho po pleci.

"To nie je možné" nechápavo krúti hlavou.

"Zlato" zašepkám potichu. Rukou ho chytím starostlivo za plece. Ale on hneď vystrelí z gauča a vyberie sa niekam preč.

"Kam ideš?" Nechápavo sa ho spýtam.

"Musím ísť na policajnú stanicu" povie rozhodne a začne si obúvať topánky.

"A na čo tam ideš?"

"Idem niečo zobrať" odvrkne a vyjde z bytu preč. Nechápavo sa ostanem naňho pozerať. Prečo len tak odíde?

Smrť Lucy ma strašne prekvapila. Nechápem prečo umrela. Niekto ju zabil? Alebo bola chorá? Celý deň nedočkavo čakám kedy sa William vráti. Od odchodu mi nenapísal ani jednu sprostú správu, nič. Len zmyzne a nechá ma samú čakať. Okolo deviatej večer sa konečne vráti domov.

"Kde si bol celý čas?" vybehnem naňho hneď ako vstúpi dnu.

"To je moja vec" znova ma odbije ako vždy.

"Zase sme tam kde sme boli?" spýtam sa ho nahnevane.

"Daj mi pokoj. Nevidíš , že nemám náladu?" skríkne po mne a prejde okolo mňa do spálne.

"Ako inak" zakričím za ním nahnevane. Jeho odpoveďou je len silné zabuchnutie dverí. Nahnevane sa presuniem do obývačky. Prečo mi robí dokola to isté.?

Asi o hodinu vyjde zo spálne von. Automaticky sa postavím z gauča a namierim si to rovno za ním do kuchyne.

"Môžme sa o tom porozprávať?" spýtam sa ho opatrne. Vidím, že už nie je taký nahnevaný aký bol.

"A o čom?" nechápavo sa ma spýta.

"O tom čo sa dneska stalo" vysvetlím mu.

"Nemám náladu sa o tom rozprávať" odbije ma.

"Možno sa ti vďaka tomu uľavý" opatrne poviem

"A možno nie" prepichne ma pohľadom.

"Fajn ako chceš" prikývnem. Nemám náladu sa s ním hádať.

"Dneska spím na gauči" oznámi mi a odíde okolo mňa do obývačky. Iba sledujem ako odchádza. Rozhodnem sa neriešiť jeho správanie zajtra možno bude mať lepšiu náladu. Odídem do spálne kde sa celá zakryjem to paplóna až sa stratím v ríši snov.

Ráno sa zobudím celá spotená. Celú noc sa mi snívali nočné mori spojené s Lucy. Ako keby sa mi niečo snažila povedať. Posadím sa na kraj postele a rukami si pretriem spotené čelo. Čo to malo znamenať? Na nohy si pomaly natiahnem svoje papuče a vyberiem sa do kúpeľne. Rýchlo si opláchnem tvár a obzriem si svoj odraz v zrkadle.

"Bože" zľaknem sa sama seba. Dneska naozaj nevyzerám najlepšie. Vyberiem sa do kuchyne spraviť si raňajky.

"Chceš raňajky Will?" zakričím na William. Ale ten sa neozýva.

"William" zakričím ešte raz. Hádam nie je na mňa stále urazený. Rozhodnem sa ísť za ním do obývačky. Lenže keď vojdem dnu tak ho tam nevidím.

"William?" zakričím na celý dom. Kde kurva je? nechápavo sa pozerám po celom dome. Až kým nezbadám malý papierik ktorý je položený na vankúši. Rýchlo sa naňho pozriem a nechápavo si prečítam čo tam napísal.

Musel som ísť niečo vybaviť do Anglicka, neviem kedy sa vrátim. Prepáč láska

Prečo si kurva len tak odišiel?