Fake Family

46

Nechápavo sa ostanem pozerať na dvere. Od úžasu neviem čo mám povedať. Čakala som za nimi hocikoho iného len nie jeho.
"Ahoj Nora" prelomí ticho otcov silný hlas. Stále sa nezmôžem na slovo a iba sa pozerám na neho ako na nejaké stvorenie.
"Čo tu chcete?" Nahnevane sa ho spýta William ktorý sa ani neviem ako objavil pri mne. Na tvári má svoj typický nahnevaný výraz. Zazerá na otca a silno stláča päste.
"Chcel som ťa vidieť" poviem opatrne otec a ani si nevšimne že vedľa mňa niekto stojí.
"Po toľkých rokoch?" Spýta sa ho ironicky  William.
"Je mi ľúto že som sa ti tak dlho neozval" povie zo smutným výrazom na tvári otec
"Viete kde si môžete strčiť tú vašu ľútosť" povie nahnevane William.
"Will" napomeniem ho. William sa stiahne ale ďalej má na tvári nahnevaný a neprístupný výraz.
"Čo odomňa chceš?" Spýtam sa ho nechápavo .
"Mám menšie problémy" povie opatrne.
"Nečakaj že ja budem riešiť tvoje problémy" nesúhlasné pokrútim hlavou.
"To od teba ani nežiadam" povie otec. Vtedy si uvedomím že ešte stále stojíme na chodbe a otec ešte ani nevošiel dnu.
"Poď dnu" uvoľním mu cestu. William sa na mňa zamračí. Otec s úsmevom vojde dnuka.
"Máte to tu pekne" pochváli nás byť a sadne si do obývačky na gauč.
"Ďakujeme" odvrkne William.
"Tak čo potrebuješ?" Prekrížim si ruky cez prsia a čakám.
"Chcel som sa len spýtať či by som tu nemohol na nejaký čas prespať" povie opatrne
"To nemyslíte vážne?" Spýta sa ho nahnevane William a vypúli na neho svoje modré oči.
"A prečo chceš ostať práve tu?" Nechápavo sa ho spýtam.
"Nemám kde ísť. S bytu kde som bol ma vyhodili" vysvetli mi.
"Tak choď k niekomu inému" začnem rozhadzovať rukami.
"Nie nikoho okrem teba nemám" povie a pozrie sa na mňa smutne.
"Musím sa o tom porozprávať s Willom" chytím Williama za ruku a odtiahnem ho do kuchyne
"Neostane tu" povie rozhodne William.
"Ale Will je to môj otec" povie a pozriem sa mu rovno do očí.
"Ktorý ťa bil" skríkne William.
"To bolo už dávno. On sa zmenil"
"Ako to môžeš vedieť?" Prenikavo sa na mňa pozrie.
"Lebo..." Neviem čo mám povedať. William ma pravdu nemám s kadiaľ vedieť či sa zmenil alebo nie. Nebola som s ním už veľa rokov.
"Vidíš nič ťa neviem napadnúť. Je to idiot" povie nahnevane a ukáže rukou na obývačku.
"Ale je to môj otec" poviem zúfalo a dlaňami si zakryjem tvár.
"Pozri sa Nora" William mi chytí plecia a nadvihne mi jemne hlavu.
"Budem ťa podporovať nech sa rozhodneš ako chceš. Ale nebudem ti klamať nechcem aby tu ten idiot bol. A ak ti nejako ublíži tak prisahám že ho zabijem" povie William vážne.
"Ďakujem. Čo by som bez teba robila" silno ho obímem
"To isté môžem povedať aj ja" objatie mi opätuje. Po dlhom obímani sa vrátime späť za otcom. William ma ochranársky drží sa plecia a celý čas zazerá na môjho otca.
"Môžeš tu ostať ale len na tak dlho kým si nenájdeš byť" poviem a nahlas si vzdychnem.
"Ďakujem Nora" otec sa postaví a chystá sa ma objať ale ja sa od neho odtiahnem..
"Prepáč" povie smutno a rozpačito si začne šúchať ruky o nohy.
"To je v pohode" usmejem sa naňho.
"Idem si dole pre veci" ukáže na dvere a opatrne obíde okolo mňa k dverám.
"Spravila si chybu" zašepka mi potichu William do ucha.
"Dúfam že nie" vzdychnem si a silno obímem Williama. Túlim sa k nemu a hľadám v ňom podporu.
"Kde sa môžem zložiť" s obimania nás vyruší otcou prenikavý hlas.
"Budete spať na gauči" odvrkne William.
"Aha fajn" poviem opatrne otec a svoje tašky si položí na kraj gauča.
"Ešte raz vám ďakujem" povie otec s úsmevom na tvári.
"To je v pohode. Veď sme rodina. A rodina si ma pomáhať" usmejem sa naňho. Môj otec veľmi dobre vie že ten úsmev nieje úprimný.
"Presne tak" povie a posadí sa na gauč.
"Ideme na nákupy?" Spýtam sa Williama.
"A načo chceš ísť?" Nechápavo sa ma spýta William.
"Treba nám kúpi nejaké jedlo" povie.
"Veď sme boli minule" povie William a stále jedným okom sleduje čo robiť otec.
"Treba mi kúpiť ženské veci" zaklamem.
"Jaj. Jasne môžme ísť" povie zahanbene William a zoberie zo stola peňaženku.
"O pol hodinu sme späť" poviem otcovi pred tým ako odídeme.
"Jasne kľudne choďte" mávne na nás rukou otec.
"Ty ho tu chceš nechať?' nechápavo sa ma spýta William.
"Hej. Prečo nie?" Zdvihnem jedno obočie a nechápavo sa naňho zahľadím.
"Tak to nie ide s nami" povie rozhodne William.
"Will" zakňučím.
"Idete" rozkaze a ukáže na otca. On sa iba postaví a nasleduje nás do auta.
"Ktoré je vaše? Tá Octavia?" Spýta sa nás otec keď vyjdeme von z bytu.
"Ani vo sne" odvrkne William a otvorí svoj čierny Lang Rover.
"Asi máš peniaze" skonštatuje otec.
"Asi" odvrkne a nasadne do auta. Ja sa naňho iba usmejem a sadnem si vedľa Williama.
"Nastúpite ešte dnes?" Spýta sa otrávené William.
"Už idem" povie vystrašene otec a rýchlo si sadne na zadné kreslo auta. William si vzdychne a naštartuje auto.
"Ideme" povie rozhodne a už šoféruje smerom k obchodu. Cestou do obchodu otec zaspí.
"Načo sme ho brali?' spýtam sa Williama potichu.
"Nenechám cudzieho muža samého u nás doma"
"Je to môj otec"
"To mi je jedno" odvrkne William.
"Nemalo by ti byť" poviem nahnevane.
"Spravila si chybu Nora."