Fake Family

40

Celý víkend som strávila doma. William sa mi od našeho výletu na policajnej stanici neozval. Čomu veľmi nechápem keďže som mu nič nespravila. Mame som o mojom menšom probléme s políciou nič nepovedala. Viem ako by vyvádzala tak som jej len povedala že sme sa zdržali. A na moje prekvapenie mi to aj uverila. Dnes sa ma rozhodla odviesť do školy lebo sa vraj chce so mnou o niečom porozprávať.
"Ako vám to ide s Williamom?" Spýta sa ma hneď ako nastúpime do auta.
"Celkom fajn" myknem plecom a ďalej sa pozerám von oknom.
"Je veľmi milý" usmeje sa na mňa. Z jej pohľadu vidím , že sa jej zapáčil.
"Som rada , že sa ti páči" odtrhnem zrak z okna a venujem jej svoj úprimný úsmev.
"Chcela som sa s tebou o niečom porozprávať" začne opatrne.
"A o čom?" Otočím sa k nej a venujem jej plnú pozornosť.
"Už si na to dosť stará" začne sa cítiť trapno a mne stale nedochádza o čo jej ide.
"Na čo som dosť stará?" Nechápavo sa jej spýtam.
"No vieš keď sa dvaja ľudia majú veľmi radi..." Začne hovoriť lenže hneď ju preruším.
"Nechcem sa s tebou rozprávať o tom" poviem znechutene.
"Ale teraz je na to ten správny čas" nesúhlasí so mnou mama.
"Možno je. Ale naozaj sa o tom nechcem rozprávať" nesúhlasné pokrútim hlavou.
"Ja viem že ti to je trápne ale nemá ti to byť prečo. Je to prirodzená vec" vysvetli mi. Vďakabohu sme sa už ocitli pred školou takže tento rozhovor môžme ukončiť.
"Dobre mami. Ale aj tak mi o tom nemusíš rozprávať" ubezpečím ju.
"Dobre, dobre. Ale tu máš pre istotu" podá mi do ruky balík kondómov.
"Mami" zakňučím.
"No čo nechcem byť starom mamou v takom mladom veku" uškrnie sa na mňa.
"Bože môj" vzdychnem si a vystúpim z auta.
"Uži si deň" zakričí za mnou.
"Teraz už ťažko" odvrknem a idem za Evou. Čaká ma na našom typickom mieste. Stojí pred školou s kávou v ruke.
"Ahoj" pozdraví sa mi hneď ako k nej prídem.
"Ahoj" usmejem sa a silno ju obímem.
"Neuveríš čo sa mi teraz stalo" poviem znechutene.
"Čo také?" Nedočkavo sa na mňa pozrie.
"Moja mama mi dala balík kondómov" zatvárim sa znechutene a ukážem jej kondómy.
"To naozaj?" Spýta sa prekvapene. Zahanbene prikývnem.
"Ale veď to máš super. Že tvoja mama je taká. Moja by ma zabila" šťuchne do mňa.
"Ale naozaj som nečakala že mi dá kondómy. Veď je to divné"
"Neboj budú aj divnejšie veci" prehodí mi ruku cez plece a vyberieme sa do školy.
"Inak tento týždeň je tá párty" zapiští nahlas Eva.
"Viem"
"Stretneme sa až tam?" Spýta sa ma lenže ja jej už nevenujem pozornosť. Zbadám na opačnej strane chodby stáť Williama. Opiera sa o skrinku a niečo ťuká do mobilu.
"Hej. Musím ísť potom sa ti ešte ozvem" prikývnem a idem za Williamom.
"Jasne vidíme sa" zakričí za mnou s odíde do najbližšej učebne. Sebavedomo podídem k Williamovi.
"Prečo si sa mi už neozval?" Spýtam sa ho .
"Nemal som čas" odvrkne a ďalej sa venuje mobilu.
"Čo sa to s tebou deje?" Spýtam sa ho podráždené.
"Nič" mykne plecom a stále má ignoruje. Chytím ho za ruku a začnem ho za sebou ťahať. William sa uškrnie a ide za mnou. Zatiahnem ho dole do kotolne kde chodí iba školník.
"Prečo sa so mnou nevieš normálne rozprávať?" Spýtam sa ho pozdráždene.
"Ja sa viem kráska" uškrnie sa na mňa a rukou sa mi začne hrať s vlasmi.
"Čo sa s tebou deje?" Spýtam sa ho zo strachom v očiach. Lenže William mi neodpovie a iba sa perami prisaje na tie moje. S jazyka mu zacítim chuť alkoholu. Silno ho od seba odstrčím.
"To nemyslíš vážne?" Skriknem po ňom.
"Aký máš zase problém?" Spýta sa ma nahnevane.
"Ty si pil?" Nahnevane si prekrížim ruky cez prsia.
"Iba trošku" uškrnie sa na mňa a oprie sa o stenu. Podľa toho ako sa mu lesknúť oči viem , že nepil iba trošku.
"Vieš o tom že je škola?"
"No a čo mám ja akože teraz s tým robiť?" Spýta sa nechápavo.
"Napríklad nechľastať" navrhnem mu.
"Neboj sa kráska. Ja mám všetko pod kontrolou" žmurkne na mňa a vyberie sa preč
"Ale William" zakričím za ním
"Čo?" Otočí sa a upriamy pohľad na mňa.
"Ideš domov" rozkážem a chytím ho za ruku.
"Ako povieš cica" uškrnie sa a chytí ma za zadok.
"Prečo mi to robíš?" Zakňučím potichu.
"Aby si mala aj nejakú zábavu" povie s úsmevom na tvári a pobozká ma. Iba nad ním prekrútim očami a pomôžem mu dostať sa von zo školy na naše šťastie si nás nikto nevšimol.
"Šoféruješ" hodí po mne kľúče keď prídeme k jeho autu.
"Ja?" Prekvapene sa ho spýtam.
"Ja dom pil. Takže jediné môžeš ty" uškrnie sa a sadne si do auta. Nahlas si vzdychnem. Po poslednom šoférovaní to nedopadlo najlepšie ale tak nejak to hádam zvládnem. Opatrne nás odvezie k Williamovi. Išlo mi to celkom dobre.
"Ide ti to už lepšie" pochváli ma William keď zastanem pred jeho bytom.
"Ďakujem" usmejem sa naňho a pomôžem mu dostať sa do bytu. William sa pomaly dotacká a odomkne dvere . Prvé čo spraví je že si ľahne do postele.
"Chceš niečo?" Spýtam sa ho
"Iba spánok" zašomre tvárou vo vankúši.
"Tak sa vyspí" poviem a zavriem za sebou dvere. Nechám ho nech si trochu oddýchne. Aj keď neviem čo robil včera ale dnes naozaj nevyzerá najlepšie.
"Nora" zakričí na mňa William zo spálne.
"Áno?" Opatrne otvorím dvere a nazrieme dnu.
"Donesieš mi tu fľašku z kuchyne" poprosí ma.
"Aku fľašku?" Spýtam sa ho nechápavo.
"Tu vodku" zašomre.
"Šibe ti nie" skriknem po ňom.
"Nora. Potrebujem sa napiť" povie mierne nahnevane.
"Nedonesiem ti žiaden alkohol" nesúhlasné pokyvam hlavou.
"Tak si idem preňho ja" postaví sa z postele a opatrne sa dotacká ku mne.
"Nikam nejdeš" zastanem si do stredu cesty.
"Nora uhni s tým svojim pekným zadkom" zavrčí na mňa.
"Nie. Nebudeš sa opíjať" prekrížim si ruky cez prsia.
"Potrebujem sa odreagovať. Tak mi uhni" skríkne po mne.
"A z čoho sa potrebuješ odreagovať?" Nechápavo sa ho spýtam
"To nie je tvoja vec" odbije ma.
"Som tvoja frajerka tak ma zaujíma čo ťa trápi" pozriem sa mu rovno do očí. Nevidím v nich nič iné ako smútok. Niečo ho musí veľmi trápiť.
"Musíš sa vždy do všetkého starať?" Skríkne po mne.
"Áno. Nechcem aby si skončil ako alkoholik" začnem kričať aj ja.
"To už je moja vec"
"William povedz mi čo sa deje" spýtam sa ho ešte raz. William začne chodiť hore-dole po izbe. Ruku si strčí do vlasov a jemne sa za ne potiahne. Robí to vždy keď je nervózny.
"Je to zložité" povie nakoniec
"Ja to isto pochopím" pozriem sa naňho s povzbudzujúcim výrazom na tvári.
"Prestaň Nora" zavrčí na mňa.
"Len mi to povedz"
"Mojej mame sa ešte viac zhoršil stav" skríkne po mne. Vtedy pochopím prečo sa správal tak divne. Preto sa mi neozval. Bál sa o svoju mamu.
"William" pozriem sa naňho smutnými očami.
"Ja nechcem aby umrela" v jeho očiach uvidím ešte väčšiu bolesť ako tam bola pred tým.
"Neboj sa" povzbudím ho.
"Ja o ňu nechcem prísť" povie zo strachom a zvalí sa na posteľ. Podídem k nemu a jemne mu začnem prechádzať rukou po chrbte.
"Ona je silná zvládne to" ubezpečím ho
"A čo ak nie?" Spýta sa ma . Lenže ja mu nedokážem odpovedať.  Nechcem mu klamať vždy je tam šanca , že neprežije.
"Buď to dobré. Hlavne kľud" William si ľahne a hlavu si mi položí do lona. V tejto chvíli nie je ten drsný chalan ktorý sa ničoho nebojí je to zranení chlapec ktorý sa boji o svoju matku. A mne je ho strašne ľúto.
"Ja budem vždy pri tebe" pobozkám ho na čelo a rukami sa mu začnem hrať s vlasmi. William sa zahniezdi a ešte lepšie sa usadí v mojom lone.
"Ja viem" zašepka potichu.