Fake Family

50

"kde je tvoj otec?" Spýta sa ma William na druhý deň ráno.
"Neviem ešte neprišiel " myknem nad tým len plecom. Včera večer niekde zmyzol a od vtedy ho niet. Keďže nemám jeho telefóne číslo a ani neviem či ma telefón nemám ho ako hľadať.
"Isto je u nejakého kamaráta" ubezpečí ma William.
"Dúfam " zašepkam potichu. Trošku sa aj oňho bojím. Predsa sa mu môže hocičo stáť.
"Chcem ťa niekam dnes zobrať" povie s úsmevom na tvári a obíme ma zozadu.
"A kam?" Nedočkavo sa ho spýtam.
"To je prekvapenie" zašepka a pobozká ma na krk.
"Ale noo" zakňučím veľmi dobre vie že prekvapenia nemám rada.
"Musíš vydržať do večera" povie a ešte raz ma pobozká.
"A čo ak to nevydržím?" Otočím sa a ruky si položím na jeho plecia.
"Nemáš na výber" uškrnie sa na mňa.
"Ako povieš" žmurknem naňho.
"Teraz musím ešte niekam odskočiť. A večer sa vrátim" povie a pohaldka má po chrbte.
"Okej ale budeš mi chýbať" poviem smutne.
"Aj ty mne" pobozká ma.
"Vidíme sa večer" zakričí za mnou a zmyzne v dverách. Nahlas si vydýchnem.  Zoberiem si z chladničky jogurt a pohodlné si ho zjem na gauči pri filme. Po asi hodine sa rozhodnem trochu upratať. Otec sa ešte stále nevrátil ale úprimne ma to ani nejak veľmi netrápi. Aj keď tu je tak sa nerozprávame. Takže v tom nevidím rozdiel. Poupratujem trochu byt. Poutieram prach a povysávam. Po asi hodine je byt v celkom dobrom stave. Onedlho sa objaví vo dverách William.
"Ahoj kráska" zakričí popritom ako si vyzúva topánky.
"Ahoj" pozdravím sa mu.
"Si pripravená?" Spýta sa ma vojde za mnou do kúpeľne. Ja si už upravujem len make-up.
"O chvíľku" zatiahnem potichu " hotovo" poviem šťastne.
"Takže môžme ísť" povie s úsmevom na tvári.
"Áno" nedočkavo zvisknem. Neviem sa dočkať čo si pre mňa pripravil. William nás vezie cez mesto a ešte ďalej. Absolútne neviem kam ideme. Keďže sme už dávno za mestom a pred nami sa objavila len lesná cesta.
"Kam ideme?" Nechápavo sa naňho pozriem.
"Uvidíš" žmurkne na mňa a ďalej ide po prašnej ceste. Nakoniec zastane v rade kde stojí veľa ďalších áut. Na moje prekvapenie je tu strašne veľa ľudí. A každý z nich na niečo čaká.
"No poď" potiahne má William von z auta a zavedie ma do davu ľudí. Neďaleko zbadám stáť nejakého organizátora. Ktorý niečo rozpráva.
"O čo sa tu jedna?" Spýtam sa William.
"O chvíľu uvidíš" chytí má okolo pása a pozerá sa dopredu. V tom sa okolo nás začnú pohybovať ľudia a začnú nám niečo rozdávať. Aj pri nás sa objaví mladý chalan.
"Nech sa páči. A želám aby sa vám želanie splnilo" žmurkne na nás a podá nám dva čínske balóny.
"My si ideme vypustiť balón?" Spýtam sa ho šťastne.
"Mhm" prikývne.
"Bože to je krásne" poviem šťastne. Nečakala som že bude taký romantický.
"Kde ho chceš vypustiť?" Spýta sa ma William.
"Poďme tam" ukážem na takú čističku. Každý s parou sa rozmiestni po celej lúke.  William si napíše nejaké želanie a ja si napíšem to svoje.

Dúfam že nás s Williamom čaká dlhá
A nádherná budúcnosť

V tej chvíli to bola jediná vec ktorú som si priala. Papierik som zohla na polku a priviazala som ho k balónu. William spravil to isté.
"Tak keď tam máte svoje priania. Môžeme to poslať do vzduchu. O tri" moderátor začal odpočítavať
"Dva" zhlboka som sa nadýchla a nevedela som sa dočkať ako to bude vypadať.
"Jedna" všetky balóny naraz zlietli do vzduchu. Pritiahla som sa k Williamovi a sledovala som tú nádheru na oblohe. Každý jeden balón sa pomaly vznášal do neba a spoločne tvorili krásne umelecké dielo.
"Je to nádherné" poviem zasnene.
"Ale nie je to krajšie ako ty" usmeje sa na mňa William.
"Dneska si prehnane romantický" jemne sa naňho uškrniem.
"Vadí ti to?" Chytí má za pás a pozrie sa mu do očí.
"Ani nie" myknem plecom.
"Čo si si želal?" Spýtam sa ho.
"To ti nemôžem povedať lebo sa to nesplní" zamietne môj nápad William.
"Ale noo" zakňučím potichu.
"Nie. Dozvieš sa to keď sa to splní" usmeje sa na mňa.
"William" ale on ma umlčí bozkom. A ja sa kľudne nechám. Bozkáva ma jemne a zároveň vášnivo presne tak ako to dokáže len on. Momentálne by som bola najradšej stále uväznená v tomto okamihu.
"Pozri ako vysoko je ten náš" ukáže William na balón.
"Najvyššie ako sa dá" usmejem sa a spoločne ho sledujeme.
"Podľa mňa dosiahne ešte vyššie" povie William.
"Myslíš?"
"Nemyslím ja viem" uškrnie sa na mňa. Pritiahne si ma tesne vedľa seba. Hlavu mi jemne nakloní nabok a znova ma pobozká. Lenže teraz sa už neoddelíme.