Fake Family

38

William ma vezie cez malú lesnú cestičku. Okolo nás sú len stromy a hmla. Nevidim ani meter pred seba. Cítim sa ako v nejakom horore. Nikde nie je nič iba stromy a tma.
"Kam ideme?"spýtam sa Williamom zo strachom v očiach.
"Neboj bude sa ti to páčiť" ubezpečí ma a usmeje sa na mňa , čím má upokojí. Zvyšok cesty nič nehovoríme iba potichu ideme cez les.  Z ničoho nič William zastane.
"Poď" povie a vystúpi z auta. Nechápavo sa naňho pozriem. Poobzerám sa okolo seba ale nikde nič nevidím iba stromy.
"Veď tu nič nie je" zhodnotím potichu.
"Poď zamňou" chytí na za ruku a začne má ťahať pomedzi stromy
"Čo ma ideš zabiť" poviem s úsmevom na tvári.
"Nikdy nevieš" uškrnie sa na mňa William. Vystrašene sa naňho pozriem.
"Neboj prežiješ" ubezpečí ma a ďalej má ťahá pomedzi stromy. Z ničoho nič sa ocitneme pri vode. Rovno pred nami je veľké jazero.
"To je krásne" poviem unesene.
"To ešte nie je všetko" povie a ďalej pokračuje v ceste. Ideme okolo jazera až kým nezastavíme na malom móle. Vyzerá to tu úžasné. Mólo na kraji jazera a okolo nás iba les. S Williamom si sadneme na kraj móla.
"Je to nádherné" povie s úžasom a jemne ho pobozkám.
"Som rád , že sa ti tu páči" usmeje sa na mňa.
"Skadiaľ vieš o tomto mieste?" Spýtam sa ho prekvapene.
"Raz som tu bol" mykne plecom a ďalej sa venuje hraniu sa s mojimi rukami.
"A s kým?" Vypytujem sa ďalej.
"Nebuď zvedavá" brnkne mi po nose
"Ja nie som zvedavá" nesúhlasím s ním.
"Nie vôbec" zatiahne ironicky.
"William" poviem urazene. Natiahne sa ku mne. Ruku mi položí na líce a palcom mi jemne prejde po kútiku úst. Na čo sa mu ústa roztiahnú do úsmevu. Na lícach sa mu vytvoria jeho slávne jamky ktoré človek málokedy uvidí. Druhou rukou ma chytí za pás a pritiahne si ma ešte bližšie.
"Si krásna" zašepka a prisaje sa na moje pery. Pobozká ma jemne ale zároveň vášnivo. Jeho mäkké pery ma celú pohltia a vďaka nim mi po celom chrbte prejdú zimomriavky. Každý moment strávený s ním stojí za všetko.  Pri odťahovaní má ešte jemne uhryzne do pery.
"Nevedela som ,že si taký veľký romantik" poviem úškrnom na tvári.
"No vidíš. Ale nezvykaj si" pobozká ma na hlavu.
"To som ani neplánovala" usmejem sa nad ním. A zase je typický William späť.
"Pozri sa tam" ukáže rukou na oblohu. Pozriem sa smerom ktorým ukazuje.
"To je malý voz" vysvetli mi
"Skadiaľ to vieš?" Prekvapene sa naňho pozriem.
"Keď som bol malý s mamou sme pozerali na hviezdy. Vkuse mi ukazovala malý voz. A nejak som si ho zapamätal" vysvetli mi.
"To je pekné že ste mali taký zvyk" usmejem sa naňho.
"To hej. A čo ty? Mali ste nejaký zvyk?"  Spýta sa ma a ruky si prehodí cez moje plece.
"Nič také zaujímavé ako ty" myknem nad tým plecom.
"Ale určite si mala aj niečo zaujímavé" drgne do mňa ramenom.
"Iba sme s otcom chodili do zábavného parku. Ale to je už dávno. Takže je to jedno" myknem nad tým plecom a sledujem hviezdy ktorých je čím ďalej tým viac.
"Ale počíta sa aj to" usmeje sa na mňa William.
"Kde budeš tráviť Vianoce?" Spýtam sa ho .
"Načo už riešiš Vianoce? Veď je ešte len november" nechápavo sa na mňa pozrie William.
"Veď to je už onedlho"
"Ani nie" zasmeje sa na mne.
"Náhodou. Je polka novembra a onedlho sú tu. Takže kde ich budeš tráviť?" Spýtam sa ho znova tu istú otázku.
"Ešte neviem. Ale pravdepodobne nikde. Nemám rád Vianoce" povie akoby nič
"Ako nemôžeš mať rád Vianoce ?" Prekvapene sa naňho pozriem.
"Ako nič" mykne plecom
"Každý má rád Vianoce" nesúhlasím s ním.
"Každý nie" uškrnie sa na mňa.
"Mám nápad" poviem nadšene.
"Už teraz sa bojím"
"Nemáš sa čoho" ubezpečím ho.
"Tak. Čo ťa napadlo?" Spýta sa ma a pozornosť upriamy na mňa.
"Čo keby sme strávili Vianoce spolu?" Navrhnem mu.
"Nechceš ich radšej tráviť s mamou?" Spýta sa ma má William.
"S mamou ich trávim každý rok. Takže jeden bez nej prežijem"
"Uvidíme"
"Prosím" pozriem sa naňho zo psími očami.
"Povedal som , že uvidíme. Ešte neviem čo ako bude" vysvetli mi.
"Ale sľubujem mi že budeš o tom premýšľať?" Spýtam sa ho pozriem sa naňho.
"Sľubujem" usmeje sa a pobozká ma.
"Poď so mnou. Dostal som nápad" chytí má za ruku a ťahá ma ani neviem kam.
"Kde ideme?" Spýtam sa ho prekvapene.
"Uvidíš" usmeje sa na mňa a ťahá ma ďalej. Z ničoho nič sa ocitneme pri nejakej chate. Je veľmi veľká. Vyzerá že ju vlastní niekto bohatý.
"Koho to je?" Spýtam sa Williama.
"Neviem nejakého chlapa" mykne plecom a tvárim ide k bráne tej chaty.
"Čo to robíš?" Spýtam sa ho vystrašene.
"Idem dnu" povie akoby nič.
"To nemyslíš vážne?" Prekvapene sa naňho pozriem.
"Myslím. Poď so mnou" podá mi ruku.
"To nie je dobrý nápad" nesúhlasné pokrútim hlavou. Nie je správne ísť k niekomu cudziemu do chaty.
"Bojíš sa?" Uškrnie sa na mňa.
"Nie" poviem odvážne aj keď mám neuveriteľní strach.
"Tak poď so mnou" stále má ku mne natiahnutú ruku. Opatrne ju prijmem a idem za ním. William obíde chatu. Ocitneme sa na dvore. Je tu ešte krajší výhľad na jazero. Na kraji pozemku uvidím vírivku. William so sebavedomím smeruje rovno k nej.
"To nemyslíš vážne?" Spýtam sa ho prekvapene.
"Myslím" povie s vyzlečie si tričko aj nohavice
"William" zakňučím. Ale on ma nepočúva . Uškrnie sa na mňa a sadne si do vírivky
"Ideš ku mne?" Spýta sa ma.
"Nie to nie je správne" prekrížim si ruky cez prsia.
"Život nie je správny. Musíš niekedy robiť aj veci ktoré by si nikdy nerobila" povie William a ruky si vyloží na kraj vírivky.
"No poď ku mne" znova ma zavolá. Pomaly smerujem k vírivke.
"Čo keď majiteľ príde?" Spýtam s ho .
" To sa nestane"
"Ako to môžeš vedieť?" Zdvihnem jedno obočie.
"Ja viem všetko cica" uškrnie sa. Pochybovačne sa naňho pozriem.
"Vyzleč sa poď ku mne" rozkaze mi William. Opatrne si stiahnem tričko a aj nohavice. Ocitnem sa pred ním iba v spodnom prádle. Na Williamovej tvári zbadám jeho známi úškrn. Pomaly vojdem do vírivky. Voda je príjemné tepla. Presne toto som potrebovala. Sadnem si oproti Williama. Pozriem sa mu do očí. Usmieva sa na mňa.
"Však je skvelá?" Spýta sa ma.
"Je úžasná" poviem zasnene.
"Vedel som ,ze sa ti bude páčiť"
"Ty vieš všetko" postavím sa a smerujem k nemu.
"S tým súhlasím" uškrnie sa na mňa. Postavím sa pred neho.
"A vieš čo chcem teraz spraviť?" Spýtam sa ho.
"Neviem ale isto to bude príjemne" usmeje sa na mňa. Sadnem si obkročmo naňho. Ruky mu zaborím do vlasov a jemne mu ich potiahnem. William si zakloní hlavu dozadu. Nakloním sa nad neho. Telo si pritiahnem čo najbližšie k nemu. Neostane medzi nami ani milimeter miesta. Moja hruď sa opiera o jeho. Spoločne dýchame. Na svojej hrudi cítim bit jeho srdce. Nakloním sa a jemne ho pobozkám na líce. William potichu vzdychne. Pokračujem bližšie k jeho perám až nakoniec naše pery spojím. Jazykom sa mi dobíja do úst a ja mu to povolím. Bozkáva ma vášnivo . Naše jazyky sú v synchronizácií. Rukami mi stlačí zadok. Pritiahnem sa k nemu ešte bližšie. Bozkávame sa vášnivo. Svet okolo nás neexistuje jediné čo vnímam sme my dvaja a ticho okolo nás. Lenže z ničoho nič už tu ticho nie je. V diaľke počuje sirény. Odtiahnem sa od Williama a prekvapene sa naňho pozriem. Jediné čo uvidím sú červené a modré svetlá ktoré svietia okolo nás.