Fake Family

37

Keďže som s Evou v poslednom čase netrávila veľa času . Rozhodli sme sa spraviť si babský večer.   Jediné čo mi Eva povedala že ideme spoločné von a že sa mám obliecť nejak pohodlne. To bol náš prvý plán. Že strávime celý deň iba my dve spolu lenže nakoniec sa do toho zaplietli aj naši frajeri. Takže strávime deň v pároch. Znie to zaujímavo.
"Som tu" zakričí nahlas Eva na celý dom. Dohodli sme sa že o jednej sa stretneme u mňa doma. A Eva ako inak mešká.
"Veľmi si dočasná" poviem ironicky.
"Trošku meškám. Ale tak ty meškáš vždy" ohradí sa.
"Okej to beriem" usmejem sa na ňu a silno ju obímem
"O chvíľu prídu chalani tak sa poď pripraviť" chytí má za ruku a potiahne má do svojej izby.
"Ty si mi tiež veľmi skoro povedala o svojom frajerovi" poviem pomedzi prípravy.
"Nepýtala si sa" mykne nadomnou plecom. To že ma Eva frajera viem iba od včera. Ani neviem kto to je, prvýkrát ho uvidím až dnes.
"Takže sme na tom takto. Keď sa nespýtan tak sa nedozviem" poviem prekvapene.
"Asi to tak bude" uškrnie sa na mňa a venuje sa svojmu make-upu. Ja som si zatiaľ na seba obliekla nohavice a obyčajnú mikinu.  Nechcem to veľmi preháňať. Eva má na sebe to isté takže sme sa celkom zladili. Obydve máme čierne nohavice. Len ona má baby Pink ružovú mikinu a ja takú mentolovu. Celkom spolu ladíme. Vlasy si nechám rozpustené. Obzriem sa v zrkadle a zhodnotím že to je jednoduché ale pekne. O tretej pre nás prídu chalani
"Ahojte" pozdraví nás vysmiaty Josh. Josh je Evin frajer. Má hnedé vlasy a hnedé oči. Eva mi vravela že sa venuje plávaniu čo na jeho postave aj vidno. Vyzerá že je veľký optimista lebo celý čas sa usmieva od ucha k uchu.
"Ahojte" usmejem sa na nich. Pozriem sa na Williama a zbadám na jeho tvári znudený výraz. Podľa jeho výrazu mi je jasné že Josh mu nesadol.
"Ja som Josh" predstaví sa mi.
"Ja som Nora. Rada ťa spoznávam" podám mu ruku ktorú on s radosťou prijme.
"Môžme ísť?" Spýta sa William nedočkavo
"Jasne" povie natešene Eva a chytí Josha za ruku a ťahá ho do Williamovho auta.
"Ahoj zlato" ruky mu obmotám okolo krku a pobozkám ho.
"Ahoj kráska" usmeje sa na mňa.
"Buď aspoň trochu šťastný" rozkážem mu.
"Pri ňom sa to nedá je hrozný idiot" povie znechutene William.
"Isto nie je až taký zlý" nesúhlasím s ním
"Je hrozný. Strašne veľa kecá. Huba sa mu nikdy nezavrie" zhodnotí William. A mal pravdu sme v aute ani nie desať minút a ešte ani minútu nebol ticho. Pomaly mi začína ísť na nervy. Na williamovej tvári vidím že je rovnako rozčúlený ako ja. Eva  sa s ním vzadu smeje.
"Myslíš že aspoň na chvíľu zavrie klapačku?" Pošepká mi William
"Pochybujem" pokrútim nad ním hlavou. William si nahlas vzdychne a venuje sa šoférovaniu.
"Zastaň tu" rozkaze mu Eva.
"A na čo?" Nechápavo sa jej spýta William
"Chcem si kúpiť ľadovú drť"
"Nie si decko" odvrkne William.
"William" napomeniem ho
"Fajn" vzdychne si a neochotne zastane pri malom obchode. Eva nadšene vystúpi z auta a s Joshom idú rovno do obchodu
"Ja to s nimi nedám" povie rozčúlene William.
"Bude to fajn" ubezpečím ho a chytím za ruku
"Nie som si istý" povie nahnevane.
"Poď dáme si drť" usmejem sa nanho. Chytím ho za ruku a spoločne vojdeme do obchodu. William nám kúpi dva veľké poháre. Môžme si čapovať koľko chceme. Čo je skvelé. Na výber je medzi strašne veľa príchuťami.
"Čo si dáš?" Spýtam sa ho.
"Dajme si s každej kus" navrhne. Chytím pohár a začnem si čapovať s každého kúsok.
"Pozri vyzerá do ako dúha" ukážem Williamovi pohár hneď potom ako si načapujem z každej príchute.
"Chutí to mrte dobre" vzdychne si William
"Súhlasím" poviem zasnene. A v tom sa vedľa nás objaví Eva a Josh.
"Tak tu ste" usmeje sa na nas Josh. William nad ním iba prekrúti oči.
"Ideme do toho zábavného parku?" Spýta sa ma Eva.
"Poďme" odvrkne William a ide do auta
"Čo s ním je?" Spýta sa ma Eva keď William odíde
"Nemá  svoj deň" vysvetlím jej a idem rovno za ním. Eva ešte niečo zašomre ale ďalej sa s tým nezaoberá. Keď sme všetci v aute William nás odvezie k zábavnému parku. V zábavnom parku som nebola od mojich siedmych rokov. To bolo ešte pred tým ako začal môj otec piť. Bolo to našou rutinou. Vždy keď sme mali nejaký sviatok ma zobral sem. Vždy keď sme tu boli sme minuli strašne veľa peňazí na kolotoče a boli sme asi na každom. A na konci dňa sme si kúpili cukrovú vatu. Boli to skvelé obdobie. Ale potom ako začal piť sa na naše rutiny vykašlal a venoval sa iba alkoholu.
"Kam pôjdeme?" S rozmýšľania má vyruší Eva.
"Kam len chceš Zlatko" chytí ju za pás Josh.
"Poďme na nejaký kolotoč" navrhne Eva.
"Môžme" usmejem sa na ňu a chytím Williama za ruku.
"A čo keby sme išli do strašidelného domu?" Navrhne William.
"To bude lepšie" súhlasí s ním Josh.
"Vieš že ja nemám rada strašenie" poviem nahnevane Williamovi.
"Bude to zábava" presviedča ma Eva.
"Nemyslím si" nesúhlasím s ňou.
"Ideme do strašidelného domu a hotovo" rozhodne William. Zamračím sa naňho. On sa na mňa iba uškrnie a smeruje k strašidelnému domu. Ani nevie ako a už sedím vo vagóne.
"Ja sa bojím" skryjem sa za Williamovo plece.
"Neboj som tu s tebou" silno má obíme. Nakoniec to nebolo až také zle. Vyskočilo na nás iba zopár lebiek a ešte nejaké príšery.
"Bolo to dosť slabé" zhodnotí na konci William.
"Súhlasím" súhlasia s ním aj Eva a Josh.
"Podľa mňa by to boli lepšie keby tie príšery boli reálny ľudia. Lebo takto sa ich nikto nebál. Raz som bol v jednom zábavnom parku a tak bol úplne mega strašidelný dom. Bol som tam s otcom mal som asi päť rokov a bolo tam veľmi veľa príšer...." Začne rozprávať svoj príbeh Josh. Ale ja ho v polovici prestanem počúvať.
"Skvelý príbeh kamoš. Ale poďme ešte na nejaké atrakcie kým to nezavrú" preruší ho William. Josh iba prikývne a ide za Williamom. Prejdeme ešte niekoľko kolotočov ale nakoniec nás to prestane baviť. S Williamom sú kúpime cukrovú vatu.
"Dvakrát jahodovú" povie William predavači. Predavač sa na nás usmeje. A podá nám dve veľké ružové vaty
"Ďakujem" usmejem sa naňho a s radosťou ich prijmem.
"Poď zoberiem ťa niekam" chytí má za ruku a potiahne má ku ruskému kolesu.
Kúpi dva lístky a spoločne si sadneme na jedno sedadlo.
"S tadiaľto je najkrajší výhľad na mesto" povie William hneď ako si sadneme na sedačku.
"Bol si tu niekedy?" Spýtam sa ho a odhryznem si z vaty.
"Keď som bol malý brával ma sem otec. Zvykli sme pozerať stadiaľto hviezdy alebo mesto" zdôverí sa mi.
"Chápem vás prečo ste sem chodili. Je to tu krásne" poviem zasnene. William sa na mňa usmeje a na lícach sa mu vytvoria jamky.
"Som rada že si ma sem zobral" usmejem sa naňho
"Ja som rád , že si tu so mnou" otrhne si z vaty a tá sa mu nalepí na nos
"Ty si nešikovný" zasmejem sa nahlas
"Kúsok mi ušla" smeje sa aj William.
"Počkaj dam ti ju dole" natiahnem sa k nemu a dám mu vatu z nosa dole.
"Ďakujem" usmeje sa na mňa.
"Si krásna" chytí mi vlasy a dá mi ich preč z tváre
"Toto sa začína meniť na romantické klišé" poviem s úsmevom na tvári
"Môžem to spraviť ešte väčším klišé" uškrnie sa na mňa a jemne ma pobozká.
"Tak to sa ti vydarilo" pochválim ho. Ocitli sme sa úplne na vrchu.
"Milujem ťa" zašepka potichu.
"Aj ja teba" ešte raz sa k nemu pritiahnem a jemne ho pobozkám.
"A bolo dosť romantiky" stopnem ho.
"Súhlas" usmeje sa na mňa. Keď zídeme dole s kolesá čaká nás tam Eva a Josh.
"Kam ešte ideme?" Spýta sa nás Eva hneď ako vystúpime .
"Ešte chceš niekam ísť?" Spýtam sa jej prekvapene.
"Máš pravdu. Poďme už domov" povie a ide rovno k autu. William všetkých poroznáša po domoch. Vďakabohu Josh a Eva vystúpia naraz.
"Majte sa" pozdravíme sa im. Hned ako opustia auto William vyštartuje preč
"Konečne" vzdychne si.
"Sú strašný" pokrútim nad ním hlavou.
"Ale ty si si už zvykla" žmurkne na mňa.
"Ja si rýchlo zvykám" uškrniem sa naňho
"Kam ideme?" Spýta sa ma.
"Kam by si chcel ísť?" Odpoviem mu otázkou. Otočí sa ku mne. V očiach mu zbadám iskričky.
"Mám pár nápadov" lišiacky sa na mňa uškrnie.
"Mám sa báť?" Spýtam sa ho s otázkou očiach. Upriamí na mňa svoje krásne oči a s úprimnosťou mi odpovie.
"So mnou . Nikdy"