Fake Family

24

S Williamom sme sa rozhodli si spraviť relax vo vani. Spoločne sme sa natlačili do jednej vani. Napustili sme si veľa teplej vody a spravili sme si kopu bubliniek. Lepšie si ani relax neviem predstaviť. Spoločné ležíme a oddychujeme . William sa mi hrá s prstami na nohe a ja sa pokúšam nerozosmiať. Keďže som extrémne šteklivá. A on to veľmi dobre vie. A presne preto mi to robí. Pozriem sa rovno do jeho modrych oči. Viem že je to otrepané ale topím sa v nich. Tak neuveriteľne krásne modré oci som normálne ešte ani nevidela. Milujem ich.
"Zlato?" S roztápania má vyruší William.
"Hm" vrátim sa späť do reality
"Vieš šoférovať?" Spýta sa ma a pozrie sa mi rovno do očí.
"Prečo sa to pýtaš?" Nechápavo sa ho spýtam. Nikdy ho to nezaujímalo tak nechápem prečo ho to zaujíma.
"Len tak chcem vedieť" mykne plecom
"Nie. Neviem šoférovať"
"A prečo?" Pozrie sa na mňa a nokloni si hlavu na bok.
"Lebo som to ešte neskúšala. A mama nemá peniaze na vodičák" začnem sa hrať s penou.
"Tak ťa to môžem naučiť ja" navrhne mi.
"To naozaj?" Prekvapene sa naňho pozriem.
"Jasne. Ja som skvelý šofér" pobúcha sa po hrudi.
"Ale ja som zlý šofér"
"To nie je problém. Ja ťa naučím šoférovať aj keby si malo neviem čo stať" ubezpečí ma William.
"No o tom pochybujem" prekrútim očami
"Ty mi neveríš?" Spýta sa ma prekvapene a komický sa chytí za hruď.
"S mojím talentom na šoférovanie" spravím menšiu pauzu. " Nie neverím ti"
"Tak to robíš chybu kráska" uškrnie sa na mňa.
"Ja som ťa varovala"
"Ja zvládnem všetko" povie pyšne.
"Ako myslíš" poviem neveriacky a zosuniem sa nižšie do vane.
"Zajtra začneme" povie rozhodne William.
"Zajtra?" Vyvalím naňho oči.
"Áno zajtra. Čas sa kráti. Už nám ostáva len pár týždňov a potom ideme späť do reálneho života" vysvetli mi.
"Máš pravdu" prikývnem.
"Ja vždy" uškrnie sa a potopí sa podvodu. Úplne som zabudla že o chvíľu je koniec tejto nášho života. Neuveriteľne rýchlo to prešlo. Ale ak mám povedať pravdu nechcem sa vrátiť späť do môjho reálneho života. Tento sa mi páči viac.
"Tešíš sa" William sa pri mne vynorí a ocitne sa mi zoči voči
"Neviem" uškrniem sa naňho
"Mala si povedať že áno" zazrie na mňa.
"Ale nepovedala som" usmejem sa.
"Ty si strašne tvrdohlavá" pokrúti hlavou.
"Musíš si zvykať" myknem plecom.
"No veď počkaj" zahryzne mi kdo krku.
"William" skriknem. Iba sa uškrnie.
"Tak meníš odpoveď?" Pozrie sa mi rovno do očí.
"Nie" nahlas sa zasmejem.
"Ako myslíš" znova mi zahryzne do krku. Hneď na to skriknem.
"Takže?" Znova sa mi pozrie do očí
"Hmm" tvárim sa že rozmýšľam.
"Nora" zavrčí a uhryzne ma do pleca.
"Fajn. Teším sa " vzdám sa nakoniec.
"Tak sa mi to páči" uškrnie sa na mňa.

Opatrne si sandem za volant.
"Neboj to auto nehryzie" zasmeje sa William.
"Haha. Strašne vtipné" poviem ironicky. Chytím do ruky volant a čakám čo mám robiť.
"Môžme?" Spýta sa ma William a ja iba prikývnem.
"Takže na pravo je plyn a hneď vedľa je brzda" ukáže na pedále.
"A kde je spojka?" Nechápavo sa ho spýtam.
"Tu máš automatickú . Takže ti je netreba" vysvetli mi. Iba prikývnem.
"Takže naštartuj si auto" podá mi do ruky kľúč. Opatrne ho strčím do zapaľovania. A jemne s ním otočím. A bum auto sa naštartuje.
"Výborné" pochváli ma William.
"A teraz môžeš stlačiť plyn" pozriem sa na nohy a pravú si položím na plyn. Opatrne pridám. Auto sa pohne dopredu.
"A čo teraz?" Spýtam sa vystrašene.
"A teraz iba chod" povie akoby nič. Nakloním sa dopredu a pomaly sa posúvam vpred.
"Môžeš ísť aj rýchlejšie" povie ľahostajné William.
"Takto je to fajn" myknem plecom a ďalej sa sústredím na cestu.
"Prisahám že moja babka ide rýchlejšie. A to je na vozíku" uškrnie sa na mňa.
"Musíš vkuse vyrývať?" Spýtam sa ho nahnevane.
"Áno musím. Veď sa pozri ideš pomalšie ako slimák." Nahnevane ukáže na cestu.
"Šoférujem prvýkrát . Tak nechápem aký máš problém" prepychne ho pohľadom.
"Ja? žiadny" mykne plecom.
"Tak sa potom do mňa nestar" skriknem po ňom.
"Nekrič po mne. Ak o tom nevieš tak sme v mojom aute" začne sa rozčuľovať.
"A čo teraz?" Spýtam sa ho.
"Vieš čo nič. Veď ja ťa tu len učím ako taký idiot šoférovať a ešte v mojom aute. A ty tu budeš po mne bľačať ako nenormálna" skríkne po mne.
"Ja neblacim. A to tvoje učenie je niečo neuveriteľné. Veď všetko robím ja"
"No nečakane. Ak o tom nevieš tak šoféruje len jeden"
"Ešte že ťa mám. Lebo bez teba by som to nezistila" poviem sarkasticky.
"Kurva čum na cestu" skríkne William. Rýchlo odvratim zrak z neho a pozriem sa na cestu. Rýchlo otočím kormanom lebo naše auto smeruje do járku. Zabrzdím na kraji cesty
"Všetko je to tvoja vina" skriknem po Williamovi.
"Moja?" Prekvapene sa na mňa pozrie.
"A koho iného. Veď ty si ma tu buzeroval" prepychnem ho pohľadom
"Končím. Okamžite výstup z auta" skríkne po mne William.
"Ty ma vyhadzuješ?" Prekvapene sa ho spýtam
"Padaj" skríkne a ukáže na dvere
"Fajn" otvorím dvere a silno ich za sebou zabuchnem. William vystúpi z auta a sadne si na miesto vodiča.
"Nástup" rozkáže mi. Preložím si ruky že prsia a nahnevane nastúpim do auta.
"Si.." začnem ale William ma preruší.
"Už buď prosím ticho"
"Fajn" odvrknem a venujem sa obzeraniu okolia.
"Prepáč" zašepkam keď zastavíme pred našim bytom.
"Nemala som na teba vybehnúť. Ty mi pomáhaš a ja sa k tebe správam zle. Naozaj mi je to ľúto." Smutne sa naňho pozriem.
"Ani ja som sa tak nemal správať. Takže je to aj moja vina" ospravedlní sa mi.
"Takže sme v pohode?" Opatrne sa ho spýtam.
"Jasne" prikývne a pobozká ma.
"Ale musím uznať že ti to išlo dobre" pochváli ma.
"Ďakujem. Ale za volant si už nesadnem" vzdychnem si. Šoférovanie asi nie ho mája parketa.
"S tým súhlasím" nahlas sa zasmeje.
"Objednáme si pizzu?" Navrhnem.
"Už objednávam" vytiahne mobil a zavolá do pizzerie.
"Hotovo" zloží telefón.
"Kto bude prvý dnu výhra polovicu pizze" skriknem a utekám dnu. William sa zasmeje a rozuteka sa za mnou.
Výhru mám istú.