Fake Family

71

"za kým ste prišli?" Spýta sa ma strážnik.

"William Blace" odpoviem rýchlo. Nemám čas na kontrolovanie a zbytočné veci.

"Rozpažte ruky" rozkaze mi. Rýchlo rozpažím ruky. Strážnik má celú skontroluje či niečo pri sebe nemám.

"Fajn. O chvíľu príde" prikývne a pustí ma dnu. Sadnem si k stolu kde ho počkám. Som strašne pod stresom. Čakám ani nie päť minút a dvere sa otvoria. prejde cez ne William zo svojim typickým povýšeneckým výrazom na tvári ale hneď ako sa naše pohľady stretnú jeho výraz na tvári zmäkne. S úsmevom na tvári príde ku mne. chcem ho objať.

"Žiadne dotyky" ozve sa prísne strážnik.

"Len aby ste sa neposrali" odvrkne William a odtiahne sa odomňa.

"Strašne mi chýbaš" zašepka potichu.

"Aj ty mne" rýchlo si sadnem. lebo keď stojím tesne vedľa neho sa nevládzem ovládať.

"Ako tu je?" Spýtam sa rýchlo.

"Celkom v pohode" mykne nad tým plecom a oprie sa o stoličku.

"Musíme sa porozprávať" poviem rozhodne.

"A o čom?" Upriamy na mňa svoj pohľad. Zbadám že ma inakší pohľad ako má niekedy. Cítim , že niečo nie je v poriadku.

"O tvojom treste" vysvetlím mu.

"A čo je s ním?" Nechápavo sa ma spýta.

"Ako ťa dostaneme z tadiaľto?" Nedočkavo sa ho spýtam.

"Nijak" mykne nad tým plecom a prekríži si ruky.

"Ako to myslíš?" Nechápavo sa ho spýtam.

"Že nemáme čo riešiť. Ak nevidíš prehral som" povie mierne nahnevane.

"Ale my to môžme napraviť" začnem rychlo.

"A ako prosím ťa?" Nechápavo sa ma spýta a oprie sa rukami o stôl.

"Ešte neviem. Ale nemôžeš tu ostať tak dlho"zúfalo poviem.

"Už to nijak nevyriešime" povie rozhodne.

"Isto existuje nejaký spôsob" nesúhlasím s ním.

"Nechápeš že to už nezmeníme" prepychne ma pohľadom.

"William vždy existuje spôsob"začnem rozhadzovať rukami.

"Neexistuje už to pochop. Zhnijem tu" skríkne po mne. Od strachu ma mykne. Čo sa to s ním deje.

"To nie je pravda" nesúhlasné pokrútim hlavou.

"Ale je. Mala by si na mňa zabudnúť" povie rozhodne.

"Tak to nie" ďalej krútim hlavou.

"Tak to bude najlepšie" postaví sa a vyberie sa preč.

"To nemyslíš vážne" skriknem po ňom.

"Ako vždy sa vzdáš" kričím ďalej.

"A čo mám kurva robiť? Či dúfať , že sa objavia nejaké dôkazy podľa ktorých sa nájde vrah?" Otočí sa a kričí .

"Spraviť niečo preto" rozhodím rukami.

"A nespravil som?" Nahnevane sa otočí a pomaly sa približuje ku mne.

"Nie. Vzdal si sa" poviem rozhodne a vystriem sa.

"Lebo viem že to nemá zmysel" zastane tesne predomnou.

"Všetko má zmysel. Sme v tom spolu zabudol si?" Spýtam sa ho a priblížim sa ešte bližšie k nemu tak že medzi nami neostane skoro žiadne miesto.