Fake Family

19

Robenie raňajok ma raz zabije. Skoro ráno vstávať aby som nachovala Anastáziu potom Williama a nakoniec seba je strašne vyčerpávajúce. A ku tomu sme včera od Noaha prišli až okolo tretej ráno čo je strašne pozde a teraz ani nie o päť hodín stojím pri kuchynskej doske a krájam zeleninu do omelety. Najradšej by som to nechala n Williama ale viem že on by to nikdy nespravil. Takže som na to sama. Pokrájam šampióni a je hotovo. V tom sa okolo môjho pasu obmotajú ruky.

"Dobré ránko kráska" pobozká ma na krk William.

"Bré ránko" usmejem sa. Milujem tieto jeho objatia. Keby že môžem objímam sa s ním celý deň.

"Kam ideme dneska" spýta sa ma. Rýchlo sa otočím a prekvapene sa naňho pozriem

"To nemyslíš vážne" vyvalím naňho oči.

"Nejdeme nikde" rozhodnem.

"Ale prečo? Veď nám bolo dobre" smutne sa na mňa pozrie.

"Zlato spala som sotva päť hodín. Som strašne unavená. Treba sa starať aj o Anastáziu. Byt je ako po výbuchu takže musím všetko upratovať. To ti stačí ako dôvod?" spýtam sa ho.

"Nie. Lebo všetky tie veci môžme robiť aj zajtra" ďalej si tvrdí svoje.

"nie" poviem rozhodne a pokračujem v robení omelety.

"Iba dnes" prosí William.

"Pôjdeme inokedy dneska fakt nemám záujem" odvrknem a dorobím omeletu.

"Tak si mohla rovno povedať že máš krámy" zašomre. Hneď sa naňho naštvane otočím.

"Prečo by som mala mať krámy?" spýtam sa mierne podráždene.

"Veď vidím akú máš náladu" ukáže na mňa rukou.

"Zato že nechcem ísť jeden deň na párty tak mám krámy?" zvýšim hlas.

"Nie len zato ale pozri sa ako sa správaš bľačíš po mne kvôli sprostostiam"

"Ja nebľačím. Tebe len vadí že nechcem ísť na ďalšiu párty kde sa zase ožereš potom ma pretiahneš a ideš spať. Dokola je to o tom istom" skríknem po ňm.

"Jasne všetko je to len moja vinna. Lebo ty vôbec nepiješ. A pretiahnem ťa len preto lebo ty si nadržaná. Neviem kto furt prosíka aby som ju spravil" začne kričať aj Wloliam.

"Takže mi chceš povedať že spíš so mnou len preto lebo to chcem ja?" spýtam sa ho nahnevane.

"A nie je to tak. Keby nebolo mňa tak si furt panna. Pochybujem že by ťa niekto pretiahol." zostanem stáť ako obarená. Wiiliam si uvedomý že to prehnal.

"Bejby prepáč ja som..." prerúším ho v strede vety.

"Čo? ty si to tak nemyslel. Že?" poviem zo slzami na krajíčku.

"Vieš čo máš pravdu bola chyba že si ma pretiahol. Kebyže môžem vrátila by som to späť. Všetko odvety ako nás dvoch dali to tohto jedného skurveného bytu" skríknem a pretlačím sa cez Williama preč s kuchyne,

"Zlato počkaj. Všetko mi to je ľúto ja som to tak nemyslel" chytí ma za lakeť ale ja ho od seba odstrčím.

"Daj mi pokoj" skríknem po ňom a buchnem ho do hrude.

"Bejby" zašepká ale ja ďalej búcham do hrude a plačem.

"Ja som taká sprostá bola som len tvoja zábava však?" spýtam sa ho z plačom.,

"Nie. Nič z toho čo som povedal som nemyslel vážne" pritiahne si ma k sebe. Chcem sa z jeho objatia vymaniť ale nepustí ma. Silno ma drži pri sebe

"Kľud" pomaly ma ukľudňuje.

"Pusť ma" skríknem.

"Zlato počúvaj ma" skríkne nahlas a pustí ma z objatia. chňytí mi hlavu a nasmeruje mi moje oči tak aby som sa pozerala rovno do tých jeho.

"Nič z toho čo som povedal nemyslím vážne. Každý jeden moment strávený s tebou bol ten najkrajší. Každú jednu chvíľu ktorú sme spolu zažili som dúfal že nikdy neskončí. Milujem keď sa ráno zobudím a vidím ako ma sleduješ so svojím krásnym úsmevom z ktorého vždy dostanem erekciu. Milujem keď sa smeješ. Tvoj smiech je pre mňa ako tá najkrajšia pieseň na svete. A ak môžem budem ju počúvať do konca svojho života. A sex s tebou? Bože to je tá najlepšia vec na svete. Zo žiadnou babou na svete to nebolo a ani nebude také dobré ako s tebou. Lebo ty si jediná pri ktorej sa chcem zobúdzať. S ktorou budem tráviť všetok svoj voľný čas do konca svojho života. A jediná s ktorú chcem mať sex a kľudne ho s tebou budem mať aj milión krát za deň. Lebo všetky chvíle strávené v tvojej spoločnosti mi stoja za to. Tak mi prosím odpusti. Milujem ťa najviac na svete. Naozaj ťa milujem bejby" hneď ako to dopovie sa rozplačem ešte viac ale nie kvôli nervom ale kvôli šťastiu. Nikdy mi nikto nepovedal nič také.

"Milujem ťa" to jediné dokážem povedať. Milujem ho najviac na svete a nikdy neprestanem. Chalani mali pravdu toto je náš nový začiatok ktorý ešte len začal.

"Takže dneska ostaneme doma a ty ideš dorobiť tú omeletu" povie William s úsmevom.

"Ty pokazíš každú romantickú chvíľu" zasmejem sa a buchnem ho do pleca.

"Nechcem aby si bola až tak moc romantická" pobozká ma na pery.

"Pri tebe nikdy" prevrátim očami.

"hej" povie urazene. Vyplazím naňho jazyk a idem do kuchyne dorobiť tú omeletu.

"A sprav ju jedlú" zakričí za mnou.

"Neboj kvôli tebe bude nejedlá" odkričím a usmejem sa nad ním.

"To som si myslel"