Fake Family

30

"Nora vstávaj! Dokedy chceš ešte spať?" Zobudí ma mamin nepriemny hlas. Včera večer som prišla s párty dosť pozde keďže Eva tam chcela ostať do záverečnej. Vďakabohu sa mi ju prehovorili odísť skôr. Ale aj tak mi nestačili tých päť hodín spánku.
"Daj mi pokoj" skriknem a na hlavu si priložím vankúš.
"Neštvi ma Nora" nahnevane vbehne do izby mama.
"Mami. Potrebujem spánok" zakňučím do matraca.
"Nemáš chodiť tak pozde domov. Pekne vstaň a skočíš do obchodu. Treba nám kúpi rožky" rozkáže mi a stiahne zo mňa paplón.
"Nemôže ísť ty?" Nechápavo sa jej spýtam.
"Nie. Ja musím upratať dom"
"Ale mami..." Nestihnem dopovedať a hneď na preruší.
"Žiadne ale. Prezleč sa a choď do obchodu" skríkne a odíde nahnevane z izby. Nahlas si vzdychnem a idem sa pripraviť do obchodu. Natiahnem si na seba tepláky a oversize mikinu a neochotne idem na nákup. V dedine máme len jeden obchod do ktorého chodia asi všetky tetky z dediny. Dá sa povedať , že je to druhé miesto kde sa najviac ohovára. Prve je kostol. Človek by povedal , že v kostole sa odpúšťa a modlí sa ale v našom je to presný opak. Všetky tetky z dediny sa tam stretnú a ohovárajú asi každého a hlavne tých ktorý do kostola nechodia. A ja patrím medzi nich. Možno aj preto teraz na mňa všetky pozerajú ako by ma nikdy nevideli a každá si niečo šušká. Pretlačíme sa cez ne a idem rovnou čiarou k rožkom. Zoberem si sáčok a chodím doňho desať rožkov. Cestou k pokladni si zoberiem ešte nejaké sladkosti a idem zaplatiť .
"Dve eurá" povie mrzuto predávačka. Položím jej ich na stôl a rýchlo od nej odídem. Čudujem sa že pri nej vôbec niekto nakupuje. Veď zo svojim správaním vám zhorší celý deň. Keď vyjdem z obchodu uvidím tam stáť Williamovo auta. A pri ňom aj Williama. Ležérne sa opiera a v ruke drží cigaretu. Hneď ako sa naňho pozriem na zbadá. Prepychne ma svojim pohľadom a silným ťahom si potiahne s cigarety. Podídem k nemu bližšie.
"Ahoj" pozdravím sa mu s úsmevom na tvári.
"Čau" odvrkne a ďalej sa venuje svojej cigarete.
"Čo tu robíš?" Spýtam sa ho a pozriem sa naňho.
"Mám nejaké povinnosti" odpovie a poobzerá sa okolo seba.
"A aké?" Ďalej sa ho pýtam.
"Čo je teba do toho?" Upriamí na mňa pohľad. Vidím v ňom hnev a trochu smútku.
"Deje sa niečo?" Starostlivo sa ho spýtam.
"Nič" odvrkne. Vidím na ňom že nie je v poriadku.
"William mne to môžeš povedať" súcitne sa naňho pozriem.
"Všetko je fajn. Nemusíš sa do všetkého starať" odbije ma. Nahnevane otvorí dvere a nasadne do auta.
"Maj sa" odvrkne a odíde preč. Ostanem tam stáť a pozerať sa na jeho vzdiaľujúce sa auto. Čo mal tento rozhovor znamenať? Viem že sa s ním niečo deje lenže neviem čo. Vidím na ňom že ma nejake problémy. Lenže on mi ich nechce povedať. Ale prečo? S plno otázkami v hlave sa vraciam domov. Položím máme na stôl nákup a idem rovno do mojej izby kde sa venuje rozmýšľania nad Williamom. Musím prísť na to čo sa s ním deje. A to čo najskôr.

Celý týždeň som chodila ako bez duše. William sa v škole neobjavil. Celý ten čas som rozmýšľala čo sa s ním deje ale stále má nič nenapadlo. Keďže Eva si všimla že mi nie je najlepšie. Rozhodla ma vytiahnuť na kávu.
"Čo si dáte?" Spýta sa nás milý čašník ktorý sa pri nás zastaví.
"Dvakrát latte" odpovie Eva za nás obidve. Čašník iba prikývne a odíde preč
"Čo sa s tebou deje?" Starostlivo sa ma spýta Eva.
"Nič" myknem plecom a tvárim sa , že neviem o čom rozpráva.
"Nora je nie som slepá . Vidim že celý týždeň chodíš ako bez duše. Tak čo sa stalo?" Natiahne sa cez stôl a chytí na za ruku.
"Naozaj sa nič nedeje. Len mám stres s tých všetkých písomiek čo píšeme" zaklamem jej.
"Nemáš sa čoho báť. Ty ich zvládneš ako nič" žmurkne na mňa. Vďaka čomu sa mi na tvári vytvorí úsmev.
"Dúfam" vzdychnem si. V rozhovore nás vyruší čašník ktorý nám donesie latte. Hneď ako ho položí na stôl si z neho odpijem presne toto som potrebovala.
"Mňam je skvelé" vzdychnem nahlas.
"Ja som vravela ,že tu majú najlepšie latte v meste" povie pyšne Eva.
"Mala si pravdu" uznám a ďalej sa venujem svojmu latte. Po asi hodine musí Eva odísť. Čaká ju vraj nejaké rande.
"Naozaj nevadí ak odídem?" Spýta sa ma.
"Nie kľudne chod" usmejem sa na ňu.
"Ďakujem. vidíme sa zajtra" žmurkne na mňa a pobozká ma na líce
"Ahoj" zakričím sa ňou a ostanem sama sedieť v kaviarni. Rozhodnem sa že zaplatím a pôjdem domov. Lebo už je aj tak veľa hodín. Ako idem za čašníkom zbadám Williama. Sedí v rohu miestnosti na hlave má kapucňu a niekoho sleduje. Odbočím zo svojej predtým plánovanej cesty a idem za ním. Postavím sa k jeho stolu.
"Čo to robíš?" Nechápavo sa ho spýtam.
"A čo tu robíš ty?" Prekvapene sa na mňa pozrie.
"Ja som sa pýtala prvá" prekrížim si ruky cez prsia.
"Daj mi pokoj" odbije ma.
"Nedám ti pokoj čo sa s tebou deje?" Sadnem si oproti nemu a zabránim mu vo výhľade.
"Nestar sa do všetkého Nora" zavrčí na mňa.
"William rozprávaj sa so mnou" prepychnem ho pohľadom.
"Je to moja osobná vec"
"Možno ti v nej viem pomôcť " usmejem sa naňho.
"O tom pochybujem" povie ironicky. A nakloní sa nabok a pozrie sa rovno za mňa. Nechápavo sa otočím. Lenže William mi otoci hlavu späť k nemu.
"Koho tam sleduješ?" Nechápavo sa ho spýtam.
"Daj mi pokoj Nora a vypadni preč" nahnevane na mňa zavrčí.
"Ak mi to nepovieš pôjdem za tým párikom" poviem rozhodne.
"Opováž sa" prepychne ma svojim pohľadom.
"Tak mi to vysvetlí" povie a pozriem sa mu do očí. Lenže on nič nehovorí .
"Okej. Ako myslíš" postavím sa rozhodne idem k stolu pri ktorom sedí nejaký starší párik. V tom niekto chytí za ruku a vytiahne ma s kaviarne von.
"Prečo sa kurva do všetkého musíš starať? " Skríkne po mne William.
"Lebo mi na tebe záleží a chcem ti pomôcť." Kričím po ňom aj ja.
"Ale ja o tvoju pomoc nestojím" prepychne ma pohľadom.
"William. Kto to bol?" Spýtavo sa naňho pozriem. William sa začne obšívať.
"William!" Pozriem sa naňho.
"Môj oco" vzdychne nahlas.
"Prečo ho sleduješ?" Nechápavo sa ho spýtam.
"Lebo má milenku o ktorej mama nevie"povie nahnevane.
"Ale to nie je všetko čo ťa trápi však?" Súcitne sa naňho pozriem . William iba pokrúti hlavou. Všimnem si v jeho očiach náznak sĺz.
"William čo sa deje?" Smutne sa ho spýtam.
"Prestaň Nora" odbije ma nahnevane.
"Mne to môžeš povedať"
"A čo sa s tým vyrieši?"
"Pomôžem ti to vyriešiť " vysvetlím mu
"To už nevyriešiš Nora" nesúhlasné pokrúti hlavou.
"Všetko sa dá vyriešiť"
"Toto nie" povie nahnevane.
"A čo také to je že sa to nedá vyriešiť?" Nechápavo sa ho spýtam.
"Moja mama umiera. Si spokojná?" Skríkne nahnevane. Smutne sa naňho pozriem.
"William. To mi je ľúto" poviem súcitne.
"Už nevládzem Nora. Ona umiera a on sa zatiaľ vláči s tou štetkou." Povie nahnevane.
"Všetko bude dobre" ubezpečím ho.
"Nora nič nebude dobre. Nechápeš?" Skríkne po mne.
"Spolu to dáme" súcitne sa naňho pozriem a silno ho obímem. William mi objatie opätuje.
"Všetko bude dobre. Neboj sa" hladkám ho po vlasoch. William sa pomaly ukludňuje.
"Ideš ku mne?" Spýta sa ma.
"Jasne" poviem šťastne. William ma chytí za ruku s odvedie má do auta. Nasadneme a vyberieme sa k nemu. Nejdeme veľmi ďaleko. Po asi piatich minútach sa ocitneme pri nejakom byte.
"Tu bývate všetci?" Spýtam sa ho
"Nie. Ja bývam sám" vysvetli mi
"A prečo?" Nechápavo sa ho spýtam.
"Pred dvoma rokmi som sa rozhodol osamostatniť. Nechcel som s ním bývať v jednom dome" povie nahnevane.
"Tvoja mama vie o jeho milenke?"
"Nie. A asi sa o nej ani nedozvie" vysvetli mi.
"A prečo?" Pýtam sa ďalej.
"On jej o nej nepovie. A ja nechcem aby sa jej zhoršil stav takto to je lepšie " vysvetli a otvorí dvere od svojho bytu.
"Vitaj u mňa doma" pustí na dnu. Ocitnem sa v podkroví byte. Je nádherný. Celá jedna stena je pokrytá oknami vďaka ktorým do domu vojde viacej svetlá. V strede je veľký gauč. Obývačka je spojená s kuchyňou čo vytvára ešte väčší priestor.
"Máš to tu krásne" povie zasnene.
"Som rád , že sa ti to tu páči" usmeje sa na mňa.
"Dáš si víno?" Otvorí chladničku a vytiahne z nej fľašu vína.
"Prečo nie" myknem plecom. William zoberie dva poháre a obidvom nám naleje. Chytí pohár do ruky
"Na zdravie" povie a štrngne si so mnou.
"Na zdravie" usmejem sa naňho a odpijem si z pohára. Pritiahnem sa na jeho hruď a pritúlim sa k nemu.
"Toto mi chýbalo" zašepka William.
"Aj mne" poviem mu do hrude a ešte viac sa k nemu pritúlim. Cítim sa ako by som sa vrátila späť keď sme boli len my dvaja v jednom byte a mali sme nastarosti Anastáziu.
"Pozrieme si film?" Navrhne William.
"Jasne" súhlasím. A teraz je to už naozaj tak ako predtým. A je to skvelé.
"Pozeráme horor" rozhodne William.
"Nie" zakňučím .
"Rozhodol som" zasmeje sa na mne.
"William" smutne sa naňho pozriem.
"Smola" uškrnie sa na mňa a pustí horor. Skryjem sa do jeho hrude. William sa na mňe nahlas zasmeje.
"Si zlý" zakňučím.
"Ja vždy" uškrnie sa a pyšne pozerá film. A ja pozerám len na pol oka. Veď ja sa mu ešte pomstím.