Fake Family

67

"nie ste na tom najlepšie" povie Williamov právnik ktorý nám prišiel povedať ako na tom William je.

"Ako to myslíte?" Nechápavo sa naňho pozriem. S Williamom sme sa včera slon spolky udobrili. Keďže sme nechceli byť pohádaní v takejto situácii.

"Myslím to tak , že všetko nasvedčuje tomu že ju zabil " ukáže je Williama.

"Ale ja som ju nezabil" obráni sa.

"Nemáte na to žiadne dôkazy" zúfalo sa naňho pozrie právnik.

"Ako bola zabitá?" Rýchlo sa spýtam.
"Podnutie nožom" povie akoby nič a pretočí papier.

"A na tom nože bolo Williamovo DNA?" Pýtam sa ďalej.

"Nôž sa nenašiel" vysvetli mi.

"Takže nie je isté že by ju zabil on" pokúšam sa ubezpečiť.

"Nie nie" prikývne.

"Kebyže ho náhodou odsúdia. Na ako dlho?" Opatrne sa spýtam.

"10 rokov v lepšom prípade 8. Ale to je málo pravdepodobné keďže sa jedná o vraždu prvého stupňa" vysvetli nám. Vystrašene sa naňho pozriem. Nemôže ísť do basy na takú dlhú dobu. Čo budem potom robiť.

"Čo proti mne majú?" Spýta sa ho William.

"Kamerový záznam. Keďže ste bol ako jediný na ňom zaznamenaný" ukáže fotku na ktorej je William ako odchádza z jej domu.

"Lenže ja som jej vtedy nič nespravil" ozve sa hneď William.

"Tak kvôli čomu ste tam boli?" Prepychne ho pohľadom právnik. Mám taký pocit , že mu veľmi neverí.

"Volala mi" rýchlo sa obráni. Takže keď mu ona zavolala tak on hneď utekal.

"A čo bolo také súrne že si musel hneď utekať?" Zadívam sa do jeho očí.

"Bola tehotná" povie rýchlo.

"Ešte mi povedz že s tebou?"

"To nie. Veď som ti hovoril, že som s ňou nespal už dva roky" chytí ma za ruku a zapozerá sa mi do očí. Hneď si od neho ruku odtiahnem.

"Máme nejakú možnosť aby ho nedali do basy?" Prestanem venovať pozornosť Williamovi a zameriam pohľad na právnika.

"Je to veľmi mala možnosť. Najlepšie by bolo kebyže sa ten vrah prizná" zhodnotí právnik.

"Nikto iný nie je podozrivý?" Spýtam sa vystrašene.

"Bohužiaľ Všetko vedie k Williamovi" smutne sa na nás pozrie právnik. V tom momente sa cítim ako keby sa mi zastavili srdce.

"Aká je vôbec pravdepodobnosť?" Opatrne sa spýtam a snažím sa zadržať slzy.

"Veľmi mala" povie pomaly. Rýchlo sa postavím a vyberiem sa do izby. Už dlhšie by som tam nevydržala. Nezvládnem ak ho zatknú čo budem potom robiť? Viem je to idiot ale ja ho milujem.

"Môžem?" Ozve sa potichu William.

"Jasne" prikývnem a rýchlo si utriem slzy , ktoré mi vybehli z očí

"Si v pohode?" Starostlivo sa ma spýta a sadne si vedľa mňa.

"Nie" priznám sa a nahlas sa rozplačem.

"Zlatko neboj sa" pohladká ma po chrbte a pritiahne si ma k sebe a silno má obíme.

"Čo ak ťa dajú do basy?" Rozplačem sa mu na hrudi.

"Neboj sa. Isto tam nepôjdem" ubezpečí ma a ďalej má hladká po chrbte.

"Ako si môžeš byť taký istý?" Nechápavo sa naňho pozriem. Nechápem kde berie všetky tie pozitíva. Veď všetko ide proti nemu a on si je istý že do basy nepôjde.

"Lebo som to nespravil" povie rozhodne.

"Lenže všetko naznačuje že si to bol ty" poviem zúfalo.

"Viem. Ale ja to nejako vyriešim" pohladká ma po chrbte.

"A čo ak nie?" Vystrašene som sa naňho pozriem.

"Pre teba spravím všetko" zašepka a jemne ma pobozká. Presne tento jeho jemný bozk mi chýbal.

"Ľúbim ťa" zašepkam potichu a ruky si mu obmotám okolo krku.

"Aj ja ťa ľúbim" chytí ma za pás a posadí si ma do lona. Perami sa prisaje na tie moje a venuje mi dlhý a vášnivý bozk.

"Sľubujem ti že spolu to zvládneme" usmeje sa na mňa a znova sa začne venovať mojím perám. Nič viac mi od neho teraz ani netreba.

"Inak" ozve  sa z ničoho nič William.

"Áno?" Zameriam naňho svoju celú pozornosť a pritiahnem si perinu vyššie ku krku.

"Teraz by sme už boli manželia" uškrnie sa a dá mi trčiace vlasy sa uší.

"To je pravda. Ale nie sme" usmejem sa naňho.

"Škoda" povie smutne.

"Ako pre koho" myknem nad tým plecom.

"To si ako myslela?" Nechápavo sa na mňa pozrie.

"Že je to škoda ako pre koho" poviem s úsmevom od ucha k uchu.

"Takže tebe to nie je škoda?" Prepychne má pohľadom. Iba jemne nesúhlasné pokrútim hlavou.

"No veď počkaj" uškrnie sa na mňa. Jedným myhnutím má zvalí chrbtom na posteľ.

"Zober tie slová späť" povie rozhodne.

"Nie" uškrniem sa naňho. Prepychne má pohľadom a rýchlo ma začne štekliť.

"William" skriknem nahlas.

"Zmeň svoju odpoveď" povie úplne vážne.

"Nie" znova sa naňho len uškrniem. A opäť má začne štekliť.

"Fajn. Beriem späť" skriknem nahlas. William spokojne prestane. Zvalí sa vedľa mňa a pritiahne si ma na svoju hruď.

"Som rád že si zmenila názor" povie s úsmevom na tvári.

"Nemala som veľmi na výber" uškrniem sa a rukou ho začnem hladkať po hrudi.

"To máš pravdu" uškrnie sa a jemne ma pobozká na čelo.

"O dva dni máš súd" poviem opatrne. Nechcem zmeniť momentálny situáciu ale musíme sa o tom baviť.

"Ja viem" prikývne.

"Myslíš že nájdu naozajstného vraha?" Pozriem sa na ho svojimi očami.

"Musíme dúfať" vzdychne si nahlas.

"A čo ak si ty ten vrah?" Jemne sa ozvem.

"Vieš dobre že ja by som to nespravil" neveriaci sa na mňa pozrie.

"A ako si mám byť istá že ten vrah nie si ty?"