Fake Family

66

"nora?" Ozve sa nepríjemný hlas.
"Áno?" Rýchlo si položím mobil k uchu.
"Tu Thomas Blace" ozve sa rozhodne. Rýchlo sa vystriem. Aj keď viem že nie je pri mne a ani ma nevidí aj tak musím vyzerať vážne a dobre.
"Zistili ste niečo o Williamovi?" Rýchlo sa spýtam.
"Áno kvôli tomu volám. Dneska ho pustia ale iba na podmienku" povie rýchlo.
"To je super. Takže mám ísť preňho?" Nedočkavo sa spýtam s začnem sa čo najrýchlejšie obliekať.
"Môžeš. Lebo ja už niečo mám" poviem prísne. Veď ako inak. Kebyže on sa niekedy stará o niekoho iného ako o seba tak to by bol zázrak.
"Jasne. Tak idem preňho" poviem. Williamov otec sa už ani neozve iba rovno zruší.
"Idiot" zanadávam a rýchlo zbehnem dole po schodoch.
"Idem pre Williama" zakričím keď zbehnem dole.
"Pustili ho?" Prekvapene sa ma spýta Noah.
"Jeho otec to vybavil" poviem rýchlo.
"Tak to je super" povie šťastne Erik.
"To hej ja bežím" zakričím rýchlo a vybehnem von z domu. Počujem ako sa za mnou Erik smeje. Rýchlo vbehnem do auta a vyberiem sa na políciu. Neuveriteľne mi už chýba akože neboli sme spolu ani len deň ale aj tak som bez neho nikdy nebola dlho. Zastanem pred políciou a idem dnu.
"Dobrý deň. Prišla som pre Williama Blacea" povie nejakému policajtovi.
"Hneď príde" odvetil sucho. Odstúpim od pultu a čakám. V tom sa na konci chodby objaví William s úsmevom na tvári. V tom momente si spomeniem čo všetko mi spravil. Nahlas si vydýchnem.
"Nebudeš robiť scény tu" zašepkam si potichu.
"Ahoj Zlatko" usmeje sa na mňa William.
"Ahoj" poviem rýchlo. William sa natiahne že ma obíme ale ja od neho odstúpim.
"Nečakaj že si to len tak vyžehlíš" zavrčím naňho.
"A čo by som si mal žehliť?" Nechápavo sa na mňa pozrie. Vyvalím naňho oči. To nemyslí vážne. Nahnevane vypochodujem von.
"Aký máš zase problém?" Dobehne má pri aute
"Aký mám problém?" Spýtam sa mierne nahnevane.
"Nič som ti nespravil" rozhodí rukami.
"To nemyslíš vážne" skriknem po ňom.
"Včera si mi povedal že počas nášho vzťahu si si to rozdával z druhou s to je podľa teba nič?" Nahnevane sa ho spýtam.
"Myslel som si že sme to vyriešili" nechápavo sa na mňa pozrie.
"A kedy?" Prepychnem ho pohľadom a nastúpim do auta. William si vzdychne a nastúpi za mnou.
"Je mi to ľúto" spraví na mňa ospravedlňujúci pohľad.
"Tebe to je ľúto. A keď si to s ňou robil nebolo ti to ľúto?" Skriknem po ňom.
"Nechápeš že to bolo dávno?"zvýši aj on hlas.
"Boli sme spolu?" Spýtam sa ho. William len ticho na mňa pozerá.
"Boli. A ty si zatiaľ spával s inou" nahnevane sa naňho pozriem.
"Nechápeš že to bola chýba?" Skríkne po mne. Iba nad tým pokrútim hlavou a začnem šoférovať rovno domov. Celú cestu sme ticho. Rýchlo zastanem pred bytovkou a vybehnem hore.
"Nora" zakričí na mňa William. Ale ja ho ďalej ignorujem. Odomknem si byt a vojdem dnu.
"Nora" chytí ma za plecia a otočí smerom k sebe.
"Čo?" Zavrčím.
"Nebuď na mňa nahnevaná" povie smutne.
"A čo ťa mám pochváliť?" Nechápavo sa naňho pozriem.
"Bola to chyba" povie znova.
"Ty vždy robíš len chyby" poviem nahnevane.
"Nechápeš že mi to ľúto?" Zvýši na mňa hlas.
"A mne je ľúto že som sa chcela vydať za chlapa ktorý ma podvádzal" skriknem po ňom.
"Ako to myslíš?" Nechápavo sa na mňa pozrie.
"Že ľutujem to že som sa chcela za teba vydať" skriknem. Na jeho tvári zbadám zranený výraz.
"Zlato" zašepka potichu.
"Daj mi pokoj" zasičím.
"Vieš čo máš pravdu bola to asi chyba a presne kvôli tomu som bol v ten večer pri nej" vyprskne na mňa. Ani neviem ako a strelím mu facku.
"Idiot" skriknem a zmyznem preč. Nahnevane vbehnem do spálne a s plačom sa zvalím na posteľ. Som strašne sprostá. Vždy mu uverím a on ma vždy sklame.
"Zlato" ozve sa potichu spoza dverí William.
"Daj mi kurva pokoj" skriknem a hodín do dverí vankúš. William rýchlo odstúpi preč.
"Je mi to ľúto" ozve sa znova. Ale ja sa mu už ďalej nevenujem jediné čo ma zaujima je to či ju zabil on a ja žijem v jednom byte s vrahom alebo ju zabil niekto iný.