Fake Family

39

Vystrašene sa pozriem na Williama. S jeho výrazu usúdim, že to nečakal.
"Čo spravíme?" Zašepkám potichu. Uvedomujem si , že z môjho hlasu počuť strach.
"Neboj ja to vyriešim" ubezpečí ma William. Rýchlo si zosadnem z jeho lona. Zbadám ako spoza rohu vyjde policajt s baterkou v ruke. Svieti  všade naokolo až si nás nakoniec všimne.
"Čo sa to tu deje?" Spýta sa nás nepriemnym ale dominantným hlasom.
"Nejaký problém?" Spýta sa ho William pričom sa jemne vystrie.
"Čo tu robíte?" Policajt si nevšimne jeho otázku a pýta sa ďalej.
"Ako môžte vidieť kúpeme sa" usmeje sa naňho William a ruky si vyloží na kraj vírivky. Ja iba nehybné sedím vedľa neho.
"Nemáte tu čo robiť" povie dominantným hlasom policajt
"Mám právo tu byť. Táto chata mi patrí" povie pyšne William. Prekvapene sa naňho pozriem. Nechápem čo to rozpráva.
"O tom pochybujem. Tak láskavo opustite tento priestor" povie prísnym hlasom.
"Nemáte nič lepšie na práci, ako nás otravovať?" Spýta sa ho nahnevane William .
"Láskavo sa ukludnite a opustite tento priestor" napomenie ho mierne nahnevaný policajt.
"William" zakňučím ale on ma ďalej ignoruje.
"Ak nevidíte máme tu niečo rozrobené. Tak nám dajte pokoj" zavrčí William.
"Posledný krát vám opakujem aby ste stadiaľto odišli" povie nahnevane policajt. William sa nahnevá a vyjde von z vírivky natiahne si nohavice a svoje tričko podá mne.
"Otočte sa. Nebudete hádam čumieť na moju frajerku" zavrčí William.
"Máte na to minútu" povie prísne policajt a hneď sa otočí. Ja rýchlo vybehnem z vírivky . Oblečiem si Williamovo tričko a svoje nohavice.
"Je to kreten" zašomre William.
"Čo ste to povedali?" Nahnevane sa otočí policajt.
"Že ste kreten" znova to zopakuje a pozrie sa mu rovno do očí.
"Mám toho dosť. Zatýkam vás" skríkne policajt a nasadí Williamovi putá.
"Oboch" hneď sa pozrie aj na mňa. Prekvapene sa naňho pozriem . Lenže s policajtom to nič nespraví. Hneď mi nasadí putá.
"Jej dajte pokoj" prepychne ho pohľadom William.
"Bola tu s vami? Bola. Takže je zatknutá tiež" povie policajt a odvedie nás do auta. Oboch nás posadí na zadné sedadlá.
"Veľmi dobre si to vyriešil" zašepkam nahnevane.
"Je to idiot" to jediné poviem. Nahnevane sa opriem o operadlo. Prečo musí byť vždy nervózni.

Sme v cele z dvoma ďalšími chlapmi. Jeden vyzerá ako sériový vrah a druhý ako feťák. Úprimne neviem ktorého sa mám báť viac. Či mohutného, potetovaného sériového vraha. Ktorý sa tvári že mu nesmierne prekážame. Alebo toho druhého vychudnutého feťáka , ktorému asi už veľmi chýbajú nejaké drogy lebo poslednú polhodinu ho myká a ani sa nepohol z miesta. Presne takto som si dnešný večer neprestávovala. Sedím v cele so strachom že ma niektorý s týchto dvoch veľmi divných chlapov zabije.
"Mama ma zabije" zašepkam potichu Williamovi.
"Neboj sa. Môj oco to vyrieši" odvrkne William. Odvtedy ako nás zatkli má dosť zlú náladu. Neviem či je to kvôli tomu že nás zatkli alebo sa niečoho boji.
"Už to niekedy riešil?" Spýtam sa ho aj keď viem , že nemá rád keď sa rozprávame o jeho rodine.
"Hej párkrát" povie akoby nič.
"A kvôli čomu?" Ďalej sa ho vypytujem.
"Väčšinou to boli bitky" mykne plecom a ďalej sa venuje podlahe.
"Prečo si sa bil?" Spýtam sa ho a úprimným pohľad na neho.
"Kvôli hocičomu. Keď ma niekto nahneval tak som sa pobil a potom som kvôli tomu mal problém" vysvetli mi.
"Prečo si mi o tom nepovedal?"
"Lebo si sa nikdy nepýtala" uškrnie sa na mňa
"William Blace a Nora Wilsenová" z rozhovoru nás vyruší strážnik. Obydvaja hneď zdvihneme hlavu a pozrieme sa naňho.
"Poďte za mnou" rozkaze nám . William sa postaví ako prvý a ja idem rovno za ním. Strážnik nás zavediem dopredu kde nás už čaká Williamovi otec. Nečakala som , že sa budú až tak podobať. Williamov otec vyzerá presne ako William len o pár rokov starší. Má rovnaké oči a aj črty tváre. Sú si neuveriteľné podobný.
"Oco" osloví ho William. Vidno , že medzi nimi nieje veľmi dobrá nálada.
"Ideme vonku" rozkaze Williamov otec. Cítim sa strašné trápne. William si vzdychne a nasleduje otca vonku. Ja idem iba opatrne za ním.
"Prečo musíš vkuse robiť len nejake problémy?" Skríkne po ňom otec hneď ako vyjdeme vonku.
"To nie je tvoj problém" odvrkne William.
"Je to aj môj problém. Keďže tá z toho stále vytiahnem von" zavrčí naňho. Vidno , že je veľmi nahnevaný
"Som rád , že si nás stadiaľ dostal ale láskavo sa do mňa nestar" povie nahnevane William.
"Baví ťa to ešte? Vkuse robíš nejake problémy. A teraz do nich ťaháš ešte aj druhých " ukáže na mňa. Cítim sa strašné trápne tak len skloním zrak a venujem sa chodníku podomnou.
"Ju do toho neťahaj" skríkne William.
"Vieš čo rob si čo chceš. Ale môžeš si byť istý , že ťa z ďalšieho problému ťahať nebudem" povie nahnevane. Nastúpi do svojho auta a odíde preč.
"On je taký kretén" povie nahnevane William.
"Všetko je v poriadku" snažím sa ho ukľudniť.
"Nič nie je v poriadku. A prestaň sa tváriť že je" nahnevane sa na mňa pozrie William.
"Aký máš zase problém?" Nechápavo sa ho spýtam.
"Nerieš to" zavrčí a rukami si prehrabne vlasy. Robí to vždy keď je nahnevaný.
"Fajn William. Ukľudní sa. Zavoláme si taxík a odvezie nás domov. Vyspíme sa zajtra bude lepšie" chytím ho za plece a pokúsim sa ho ukľudniť.
"Idem zavolať taxík" vytrhne sa mi a ide volať. Ostanem tam stáť a pozerať naňho. Nechápem tieto jeho zmenu nálad. Raz je neuveriteľne milý a romantický a potom je nahnevaný. Neuveriteľne rýchlo sa to uňho mení.
"Bude tu o päť minút" oznámi mi. Iba prikývnem a ostanem s ním čakať. Ako William povedal o päť minút bol taxík tu. Nastúpili sme a celú cestu sme neprehovorili ani slovo. Nikto sa nechcel ozvať prvý tak sme len sedeli. Zničoho nič taxík zastane. Pozriem sa von oknom a uvidím svoj dom.
"Nejdeme k tebe?" Nechápavo sa spýta Williama.
"Ja idem. Len chcem mať pokoj na rozmýšľanie" povie akoby nič. Prekvapene sa naňho pozriem .
"Okej maj sa" myknem plecom a vystúpim z taxíka. William sa za mnou ani nepozrie a nepovie ani slovo. Vystúpim a ostanem stáť na mieste. Sledujem ako taxík odchádza až kým posledne čo neuvidím sú svetlá taxíka vzdiaľujúce sa odomňa.