54

2.3K 83 2
                                    

"zase ti je zle?" Zúfalo sa ma spýta William. Posledný týždeň mi je každé ráno zle a vôbec to nie je príjemné.
"Ja neviem čo sa so mnou deje" zakňučím potichu. Hlavu si opriem o stenu ktorá je vedľa záchoda.
"Možno máš len podráždený žalúdok" povie William a sadne si vedľa mňa.
"Možno" odpoviem potichu a hlavu si položím na jeho plece.
"Ak chceš môžme ísť k doktorovi?" Navrhne William a rukou mi začne hladkať koleno.
"To nie je potrebné. Nateraz mi stačí zelený čaj" usmejem sa naňho.
"Ako povieš. Ale podľa mňa by sme mali skočiť" mykne nad tým plecom.
"Naozaj som v pohode" ubezpečím ho.
"Ako myslíš. Ale nie je normálne aby si každé ráno zvracala" povie rozhodne.
"Ja viem" prikývnem.
"Tak kde je problém?" Nechápavo sa na mňa pozrie.
"Nemám rada doktorou" priznám sa mu.
"A čo keď ti niečo je?" Upriamy na mňa celú svoju pozornosť.
"Nič mi nie je" poviem rozhodne.
"Ako to môžeš vedieť?" William jemne zvýši hlas. Vidím v jeho očiach strach.
"Lebo to proste viem. Okej?" Zdvihnem jedno obočie a pozriem sa mu rovno do očí.
"Fajn. Rob ako myslíš" rozhodí rukami a postaví sa hore.
"Ale ak ti niečo je tak si ma nepraj" ukáže na mňa prstom.
"Fajn" ubezpečím ho. William sa otočí a odíde do kuchyne.
"Musíme ísť do školy" zakričí na mňa.
"Už idem" odkričím mu naspäť. Opatrne sa postavím. Upravím sa ešte v zrkadle a idem za Williamom
"Tu máš tašku" podá mi ju na chodbe.
"Vďaka" usmejem sa naňho a zoberiem si ju do ruky. William zamkne dvere a rýchlo zbehne dole po schodoch rovno do auta. Obydvoch nás zavezie pred školu. Zastane čo najbližšie k dverám.
"Ak by ti niečo bolo tak mi volaj" rozkáže mi.
"Sľubujem" usmejem sa naňho.
"Dávaj si pozor" pobozká ma a odíde. Vyhodím si ruksak na plece a idem za Evou dnuka. Ako vždy ju nájdem pri skrinkách.
"Meškáš" zatiahne nahlas
"Viem" odvrknem a vyberiem si učebnice zo skrinky.
"Čo ti je?" Nechápavo sa na mňa pozrie.
"Nič len mi dneska nie je dobre" vysvetlím jej.
"Ak by si niečo potrebovala..." Nestihne dopovedať.
"Som v pohode okej?" Jemne zvýšim hlas a prepychnem ju pohľadom.
"Fajn. Len som chcela pomôcť" zdvihne ruky do obranného gesta.
"Všetko v pohode dievčatá?" Príde k nám vysmiaty Josh.
"Jasne zlato" prisaje sa na jeho pery Eva.
"Úplne všetko" usmejem sa naňho.
"Dlho som ťa nevidel Nora" usmeje sa na mňa. Chytí Evu za pás a jemne si ju k sebe pritiahne.
"Vidíš ani ja teba" uškrniem sa naňho.
"Ako sa máš?" Ďalej sa ma vypytuje.
"Ako vždy. Ty sa chváľ" usmejem sa naňho. Úprimne nemám náladu sa s ním baviť ale ani nemám srdce ho odbiť.
"Keď som so svojou kráskou tak skvele" usmeje sa na Evu a jemne ju pobozká.
"Ľúbim ťa" zašepka Eva na konci bozku.
"Ste spolu zlatý" usmejem sa na nich. Strašne to Eve prajem zaslúži si ju.
"Ďakujeme. A kde je William?" Spýta sa ma Josh.
"Asi išiel fajčiť" myknem nad tým plecom. Väčšinou o takom čase chodí na cigaretu.
"Ešte fajčí? Myslel som že prestal" Prekvapene sa ma spýta.
"On nikdy neprestal" usmejem sa naňho.
"To je pravda" pridá sa do rozhovoru aj Eva.
"Okej nechám vás hrdličky. Musím ísť." Usmejem sa na nich.
"Ahoj" zakričí naraz za mnou.
"Vidíme sa" zamávam im a idem do učebne biológie. Celý deň nejak pretrpím. Po škole sa mám stretnúť s William. Trošku meškám lebo ma zdržal profesor. Takže William bude zase vyvádzať. Rýchlo si zbalím všetky svoje učebnice a utekám za ním.
"Kde si bola?" Spýta sa ma William. V ruke drží cigaretu a kľudne si fajčí opretý o auto.
"Zdržal ma profesor" vysvetlím mu.
"A čo chcel?" Posunie si nižšie okuliare a pozrie sa ponad ne na mňa.
"Iba niečo ohľadom projektu. Ale to je jedno. Teraz som s tebou" ruky mu obmotám okolo krku a pritiahnem sa k nemu. Jemne ho pobozkám. William odhodí cigaretu a ruky mi položí na pás.
"Tak kam ideme?" Spýtam sa ho s úsmevom na tvári.
"Erik chce aby sme prišli k nemu. Vraj sme dlho spolu neboli" povie a pohľadom mi celú premeriava.
"Tak poďme" stiahnem mu okuliare s oči a nasadím si ich.
"Hej" zatiahne nahlas.
"Som v nich krajšia" poviem pyšne a sadnem si na miesto jazdca.
"A to je už čo?" Nechápavo sa na mňa pozrie a ukáže na mňa rukou.
"Nasadaj. Lebo ťa tu nechám" povie rozhodne a nastarujem auto.
"Neviem či prežijeme túto cestu" prežehná sa a sadne si vedľa mňa.
"Bude to sranda" povie s úsmevom na tvári a vyštartujem z parkoviska.
"Vieš kde býva však?" Ubezpečí sa.
"Hej neboj" odveziem nás až k Erikovi. Zaparkujem na kraji cesty.
"No čo hovoríš?" Spýtam sa ho hneď ako zastanem.
"Išlo ti to dobre" pochváli ma.
"Asi sa aj naučím šoférovať" usmejem sa naňho a vystúpim.
"Nemáš zač" zakričí za mnou.
"Už pod" chytím ho za ruku a potiahnem ho dnu.
"Čaute" zakričím na celý dom.
"Konečne" ozve sa Erik. Ideme za ním do obývačky.
"Čo ste chceli?" Spýta sa ich William.
"Len pokecať" povie akoby nič Erik.
"To je všetko?" Nechápavo sa naňho pozrie.
"Áno. Nemusíme vždy len mať párty. Veď sme sa dlho nevideli tak chceme pokecať" vysvetli Erik.
"Mne sa to páči" ozvem sa spoza Williama.
"Vidíš. Nora je za" ukáže na mňa.
"Okej" zdvihne do obranného gestá ruky a sadne si na gauč.
"Budete niečo piť?" Spýta sa nás Erik.
"Ja nie" odpovie rýchlo William.
"A ja niečo dám" zdvihnem ruku.
"Hneď to bude" odbehne preč a o chvíľu sa vráti s pohárom v ruke.
"Ďakujem" usmejem sa naňho a sadnem si vedľa Williama. S chuťou si odpijem s pohára.
"Ľudia rozmýšľal som že by sme usporiadali párty" začne Erik.
"Zase párty?" Zatiahnem znechutene a hneď si odpijem z pohára.
"Veď párty je super" obráni sa Erik.
"Kamoš máme ju vždy" zamieša do rozhovoru Noah.
"A?" Nechápavo sa na nás pozrie.
"Už to nie je taká zábava" povie William.
"Okej. Tak párty nebude" vzdá sa nakoniec Erik.
"Super" usmejem sa naňho.
"Tak aspoň pime" zdvihne fľašku hore do vzduchu.
"To je nápad" zvolá šťastne Sam.
"Na zdravie" skriknem nahlas a hodím do seba celý pohár. Asi hodinu len kecame a pijeme. Takúto pohodu som už dlho potrebovala.
"Idem na wecko" oznámim Williamovi a opatrne sa postavím.
"Len choď" buchne ma po zadku a jemne zvisknem. Opatrne sa presuniem do kúpeľne. Keď v tom pocítim v bruchu strašne bolesti.
"Au" skriknem na celý dom a zvalím sa na zem. Rukou si silno chytám brucho.
" Čo sa deje?" Dobehne za mnou vystrašený William.
"Strašne ma bolí brucho" poviem so slzami na kraji a ďalej si stláčam brucho.
"Erik volaj sanitku" skríkne vystrašene William.
"Ja...idem" zakoktá Erik a odbehne preč.
"William boli to" zakňučím .
"Neboj budeš v poriadku" ubezpečuje ma William. Čupne si vedľa mňa a silno má obíme.
"Volaj tu záchranku" skríkne nahnevane .
"Veď volám" odkričí Erik.
"Neboj o chvíľu sú tu" William ma silno obíme.
"Boli to" zakňučím
"Ja viem. Ale o chvíľu bude dobre" ďalej má ukludňuje William.
"O päť minút sú tu" vojde Erik za nami.
"Doriti nech si pohnú" skríkne nahlas William.
"Will" zašepkam potichu.
"Všetko je v poriadku" silno má obíme a čakáme.
"Už sú tu"skríkne Erik.

Fake FamilyWhere stories live. Discover now