O 2 roky pozdejšie
"Prídeš aj zajtra?" Spýta sa ma môj milý šéf. Po maturite som sa rozhodla pracovať v reštaurácii ako čašníčka. Je to tu skvelé. S platom je to tu dobre a všetci sú tu milý. Práca ako pre mňa. William si našiel prácu v tetovaciom štúdiu. Zistili sme že tetovanie mu naozaj ide tak tesne po škole sa tam zamestnal. A trošku sa kvôli tomu aj zmenil. Skoro každý týždeň donesie domov nejaké nové tetovanie. Ale každé je čím ďalej tým krajšie. Pomaly bude mať potetovanú celú hruď a ruky. Ale neuveriteľné sa mu to hodí.
"Jasne. Tak ako vždy?"prikývnem pomedzi utieraní stolíka.
"Hej o ôsmej" usmeje sa na mňa šéf.
"Budem tu" žmurknem naňho.
"Ty si moje zlatino. Čo by som bez teba robil" usmeje sa na mňa.
"Asi by si skrachoval" odhodím utierku do koša a vyberiem sa smerom k dverám.
"Tak to je jasné" žmurkne na mňa.
"Vydíme sa" zakričím za ním .
"Maj sa" usmeje sa na mňa. Ja ňu iba zakývam s vybehnem vínku s reštaurácie. Vonka ma čaká Williamovi auto. Niekedy mám šťastie že mi ho požičia do práce aby ma nemusel voziť alebo aby som nemusela ísť mhádečkou za čo som mu nesmierne vďačná. Rýchlo nasadnem do auta a nasmerujem si to domov. Opatrne zaparkujem a čo najrýchlejšie vybehnem hore do bytu. Odomknem si a vojdem dnu.
"Už som doma zlato. S
A auto je tam kde má byť" zakričím na celý byt. Pozriem sa smerom pod svoje nohy. Všimnem si že na zemi si lupene ruží ktoré tvoria cestu smerom do spálne. Čo najrýchlejšie si vyzujem topánky a nasledujem cestu s ruží. Pomaly idem smerom do spálne. Opatrne otvorím dvere a iba ostanem prekvapene stáť. Po celej spálni lietajú balóny v tvare srdca. Všade sú pozapaľované sviečky ktoré tomuto miestu dodávajú neuveriteľnú romantiku. V strede našej postele je položená veľká kytica ruží. Pomaly sa priblížim jej smerom. Keď sa ocitnem pri posteli započujem za sebou nejaké kroky.
"William?" Rýchlo sa otočím a pri dverách zbadám stáť Williama. Na sebe má oblečenú košeľu a čierne nohavice.
"O čo tu ide?" Nechápavo sa ho spýtam. William podi bližšie ku mne.
"Hneď ako nás dali do spoločnej skupiny si sa mi zapáčila. Keď sme začali tráviť spolu ešte viacej času tak si sa mi páčila viac a viac. Ako som to spoznával zisťoval som že nie si taká šedá tichá myška za akú si sa v škole tváriš. A to sa mi na tebe strašne páčilo. Uvedomil som si že chcem s tebou tráviť zvyšok svojho života , každú jednu minútu chcem stráviť len a len s tebou. Chcem sa vedľa teba zobúdzať každé ráno po zvyšok svojho života. Chcem s tebou tráviť každú minútku vo svojom živote. A preto sa ťa chcem spýtať" pomedzi rozprávanie si pomaly klakne na koleno. Od prekvapenia sa chytím za tvár.
"Vydaš sa za mňa Nora Wilsenová a stráviš zvyšok života so mnou?" Spýta sa ma a otvorí malú krabičku v ktorej je nádherný prsteň. Na tvári sa ma automaticky vyčarí úsmev.
"Áno" rýchlo prikývnem. Williamovi sa na tvári vyčarí spokojný úsmev. Chytí moju ruku a nasadí mi na prst ten nádherný prsteň. Hneď sa mu hodím okolo krku.
"Milujem ťa" zašepkam potichu s rýchlo sa mu prisajem za pery. William ma chytí do náručia a silno má obíme.
"Aj ja teba" povie hneď po bozku.
"Ja som to nečakala" poviem prekvapene a poobzerám sa okolo seba. Stále som z toho mimo že ja sa budem vydávať.
"Musíme to ísť povedať mojej mame" poviem šťastne.
"Hneď?" Nechápavo sa na mňa pozrie.
"Nie hneď. Pripravíme pozvánky a až potom jej to poviem" vysvetlím mu.
"S tým súhlasím" ruky si obmotá okolo môjho pása.
"A musíme to povedať aj vašim" poviem rýchlo.
"Neboj povieme im to vtedy keď ak tvojim" ubezpečí ma.
"A chalani?" Rýchlo sa otočím k nemu a spýtavo sa naňho pozriem.
"Môžme im to povedať kedy chceš" usmeje sa na mňa a jemne ma pobozká na líce.
"Im to povieme dnes" poviem rozhodne.
"Okej" uškrnie sa na mňa a silno má obíme.
"Neviem čo mám skorej robiť" poviem roztržito.
"Zlato kľud. Veď máme čas" ubezpečí ma William.
"Ja viem ale chcem aby to bolo skvelé" ruky si mu obmotám okolo krku.
"Najdôležitejšie je aby si tam bola. Mne nič viac na svadbe nechýba" uškrnie sa na mňa a pobozká ma.
"Si zlatý" rukou mi prečešem vlasy.
"Ideme k chalanom?" Spýta sa ma William.
"Môžme" súhlasné prikývnem. Chalani sa stali našou najbližšou rodinou. Vedia o nás asi všetko a my zase vieme všetko o nich.
"Ty máš kľúče od auta?" Spýta sa ma počas prehľadávania chodby.
"Asi sú v kabelke" ukážem na kabelku ktorá je na zemi pri dverách.
"Mám ich" vyberie kľúče s kabelky a zamáva nimi vo vzduchu. S úsmevom idem za ním do auta. Ani neviem ako a sme pred ich domom. William ma chytí za ruku a spoločne sa postavíme pred ich dvere.
"Klopem" poviem šťastne a zaklopem na dvere. Hneď sa v nich objaví Erik.
"Čo vy tu?" Spýta sa prekvapene.
"Prišli sme vám niečo oznámiť" poviem šťastne.
"Poďte dnu" otvorí nám dvere a nedočkavo sa nahrnie do obývačky.
"Chalani!" Zakričí nahlas na celý dom a všetci chalani hneď zbehnú dole.
"Majú pre nás nejaké oznámenie" ukáže na nás Erik a posadí sa na gauč.
"A aké?" Nedočkavo sa nás spýta Noah.
"Sadnite si hneď vám to povieme" usmejem sa na nich. Obydvaja si rýchlo sadnú na gauč a všetci upriamnia na nás svoju pozornosť.
"My budeme mať..." Začnem a spravím napätú pauzu.
"Budeme mať svadbu" zvolám nadšene. Na tvárach chalanoch sa objaví prekvapený úsmev.
"To naozaj?" Ako prvý sa ozve Sam.
"Hej" šťastne prikyvujem hlavou.
"Bože to je skvelé" zvolá šťastne Erik.
"Gratulujem" postaví sa a oboch nás silno objíme.
"Ďakujeme" pobúcha ho po pleci William.
"Takže vy budete mať svadbu" nechápavo pokrúti hlavou a pomaly pristupuje k nám.
"My tam spravíme takú párty" zvolá nadšene Noah.
"Veď tak to je jasné" povie s úsmevom na tvári William.
"Poďme to osláviť už teraz" povie šťastne Sam a vyberie sa zobrať nejaký alkohol do kuchyne.
"No to si musíme pripiť" zdvihne fľašku do vzduchu.
"Súhlasím" zvolá nadšene Erik. Zoberie poháre a každému podá jeden.
"Na Williama a Noru" skríkne nahlas Erik. Iba sa nad nimi usmejem a hodím do seba za pohárik vodky.
"Pripravte sa na svadbu roka" skríkne šťastne William. Chytí ma za pás a daruje mi svoj najkrajší úsmev. Tak ja sa idem vydávať za tohto krásavca. Čo viac si môžem priať?
YOU ARE READING
Fake Family
Teen Fiction"Ak chceš sex stačí povedať" uškrnie sa. Hneď sa od neho odtiahnem. "Bože ty si prasa" buchnem ho do pleca a odídem. "Ak by si si to rozmyslela stačí povedať" zakričí za mnou. "To sa nestane" odbijem ho. "S tým si nebuď taká istá cica. Keď niečo Wi...