Fake Family

25

"ahooj" hneď ako zdvihnem telefón mi do ucha udrie šťastný hlas Erika.
"Ahoj"
"Máte dnes čas?"
"Jasne. Čo potrebuješ?" Spýtam sa ho z ochotou.
"Ideme dnes stanovať večer tak som sa chcel spýtať či sa nepridáte" rýchlo na mňa vychrlí . Neviem čo mu mám odpovedať lebo na jednu stranu by som išla ale zároveň by som trávila čas aj s Williamom. Predsa nám ostáva už málo času.
"No môžme" súhlasím nakoniec. Chcem mu spraviť radosť. A trošku času stráveného mimo náš byt nám neuškodí.
"Tak super. Prídeme pre vás okolo piatej večer"
"Okej budeme vás čakať"
"Fajn a pripravte nejaký alkohol" zaspieva šťastne.
"Neboj sa pripravíme" zasmejem sa nad ním. On a alkohol to je neuveriteľné kombo.
"Tak sa mi to páči. Okej tak večer maj sa Nora"
"Ahoj" s úsmevom mu zložím.
"Kto ti volal?" Spýta sa ma William. Od strachu ma mykne. Nevidela som ho vchádzať dnu. Je neuveriteľné aky je niekedy tichý.
"Erik" poviem akoby nič.
"A čo chcel?" Jemne sa zamračí.
"Pozval nás na stanovačku" poviem s úsmevom
"A nejdeme však?" Nadvihne jedno obočie.
"Ideme" William sa ešte viac zamračí.
"Nemyslíš to vážne?" Spýta sa ma prekvapene.
"Myslím. čo máš proti stanovačke?" Nechápavo sa ho spýtam
"Všetko. Musím spať na zemi, je tam plno hmyzu a ešte veľa podporných veci" povie zhnusene William. Iba sa nad ním zasmejem.
"Čo ti je vtipné?" Spýta sa ma urazene.
"Som nevedela že si taká princeznička" vybuchneme do smiechu.
"Ja nie som princeznička. Len mám rád komfort" prekríži si ruky cez prsia
"Jasne" poviem ironicky
"Som zvedavý ako sa budeš tváriť keď to budeme v tom stane robiť a bude ti to nepríjemné" pristúpi ku mne bližšie a prepychne ma pohľadom
"Nemusíš sa báť. My to tam nebudeme robiť " schladím ho
"O tom pochybujem" lišiacky sa na mňa uškrnie.
"Tak nepochybuj" postavím sa na špičky a pobozkám ho na nos.
"Uvidíme" žmurkne na mňa a chytí ma za zadok.
"A čo keby sme si to vynahradili teraz?" Prejde mi nosom po krku
"Musím ísť zbaliť nejaké veci. " William na to zakňučí .
"Ale no kráska" jemne ma pobozká na krk
"Smola" odlačím ho od seba.
"Idem baliť " obidem ho a buchnem ho do zadku. William iba zavrčí. Ja sa nad ním zasmejem a idem do spálne zbaliť nejaké veci. Nemyslela som si že to bude až také ťažké. Absolútne neviem čo mám zbaliť. Po asi polhodine mám všetko zabalené a idem za Williamom do obývačky.
"Vybavil sa óperku?" Spýtam sa ho
"Hej" odpovie a venuje sa mobilu
"O chvíľu su tu chalani. Tak poď ideme vonku čakať" chytím ho za ruku a pomáham mu postaviť sa
"Idem" zavrčí a ide za mnou vonku. Hneď ako príde vonku sa chalani objavia.
"Pripravený?" Skríkne nahlas Erik.
"Ako nikdy predtým" povie znudene William.
"To som rád" nenechá sa odradiť a ďalej má dobrú náladu
"Hoďte to dozadu a ideme" rozkáže nám Erik. William hodí naše veci do kufra a spoločne si sadneme do auta. Na začiatku je v aute ticho. Nikto nič nepovie. Všetci len pozerajú von oknom. Podľa mňa je to strašné trápne ticho
"Tešíte sa" ako prvý prehovorí Sam.
"Jasne" povie nadšene Erik
"Neuveriteľne" povie sarkasticky William.
"Ty si taký negativista" pokrúti nad ním hlavou Noah.
"Ja nie som negativista ja som realista" ohradí sa William
"Jasne" povie ironicky Erik.
"Ty si extrémny negativista a ešte ku tomu aj nadržaný." Povie zo smiechom Sam.
"Vieš ja si môžem dovoliť byť nadržaný lebo po mne baby idú. Čo ty povedať nemôžeš" uškrnie sa naňho William
"Ja som v posteli isto lepší ako ty" ohradí sa Sam.
"A preto si nemal asi mesiac sex" odvrkne William.
"Ja mám len pauzu" zamračí sa naňho
"Aha takže tak sa hovorí tomu keď ti žiadna sukňa nechce dať" povie a tvári sa že rozmýšľa.
"Daj sa vypchať" odbije ho.
"Veľmi rád" uškrnie sa naňho William. Zvyšok cesty sme už ticho nikto nič nepovie lebo nechce aby sa to zasa zvrhlo ako minule. Po asi hodine cesty sa ocitneme na mieste. Erik zastane v strede lesa. Naokolo nie je nič. Všade sú len stromy a plno odpadu. Zem je plná ihličia a chrobákov.
"To budeme tu?" Spýtam sa prekvapene.
"Áno. Však je to tu krásne" povie nadšene Erik. Na chvíľu mi zastane srdce. To nemôže myslieť vážne. Nemôžme tu ostať. Veď je to tu hrozne na tej zemi sa nevyspí ani zviera nie to človek. Prekvapene sa pozriem na William. William sa pozrie na mňa. V očiach mu vidím nechuť k tomuto miestu.
"Skapeme tu" zašepka. Ja na súhlas iba prikývnem. Toto je asi zlý sen.
"Chcem ísť domov" zakňučím.
"Ja tiež" súhlasí William a chytí má za ruku. Nejako to prežijeme veď to nebude až tak zle. Aspoň dúfam