Fake Family

68

S Williamom sme sa rozhodli ísť k jeho otcovi aby sme sa dohodli čo budeme robiť ďalej keďže súd sa už veľmi rýchlo blíži.

"Nemyslím si , že by sme tam mali ísť" neochotne sa ozve William keď sa blížime k jeho domu.

"Ak si zabudol tak vďaka tvojmu otcovi si vonku" pripomeniem mu.

"Veď hej. Ale nechcem vidieť jeho výraz tváre" vzdychne si a vojde cez bránu dnu.

"Neboj neodsudi ťa" ubezpečím ho a chytím ho za ruku.

"Mama o tom viem?" Spýta sa opatrne.

"Asi nie. Ale mal by si jej to povedať" poviem rozhodne. Je podľa mňa správne aby o tom vedela.

"Máš pravdu" prikývne a zastane pred dverami.

"Ahojte" s úsmevom na tvári nás privíta Lucy.

"Ahoj" usmejem sa na ňu a silno ju obímem.

"William" s úsmevom od ucha k uchu sa k nemu pritiahne.

"Ahoj" silno ju obíme. Hneď ako sa od seba odtiahnu nám Lucy otvorí dvere a pustí nás dnu.

"Kvôli čomu ste prišli?" Rýchlo sa nás spýta a posadí nás na gauč.

"Prišli sme za otcom" povie rýchlo William.

"Otcom?" Smutne sa naňho pozrie.

"Hej" iba prikývne . Drgnem ho do nohy čím mu naznačím aby jej povedal pravdu.

"A kvôli čomu?" Ďalej sa vypytuje.

"Mám problémy" opatrne sa ozve.

"Aké problémy?" Vystrašene sa naňho pozrie.

"William" za jej chrbtom sa ozve Williamov otec.

"Poď so mnou" povie rozhodne.

"Nie. Najskôr mi vysvetlite o čo ide" skríkne na celý dom. Všetci ostaneme prekvapene pozerať. Lucy nebola nikdy taká nervózna a nikdy som ju nevidela ani len kričať.

"Nerieš to Zlatko" povie jemne Thomas.

"Prečo by som to nemala riešiť? Ide o môjho syna" povie rozhodne a prepychne Thomasa pohľadom

"Má pravdu" ozve sa William.

"Tak jej to povedz ty" odvrkne Thomas.

"Hovor" povie prísne Lucy.

"Obvinili ma z vraždy" povie opatrne William. Na lucynej tvári sa objaví prekvapenie. Neveriaci sa pozerá na Williama.

"Čo ťa?" Opatrne sa spýta.

"Obvinili ma z vraždy" zopakuje znova William.

"To nie je pravda však?" Rýchlo sa pozrie na Thomasa.

"Bohužiaľ ale vyriešime to" povie rozhodne Thomas.

"Neboj sa" postaví sa z gauča a pohladká ju po pleci.

"Musím si ísť ľahnúť" povie a odíde z miestnosti.

"Mami" ozve sa ešte potichu William ale Thomas ho zastaví rukou.

"Nechaj ju" zavrčí a pevné ho stačí za plece.

"Prečo by som mal?" Prepychne ho pohľadom a vytrhne sa z jeho zovretia.

"Ona sa musí len ukľudniť" povie rozhodne.

"Ja viem čo je pre ňu dobre" zavrčí William. Thomas len naňho pozerá.

"Nie som ako ty. Nenechám ju samy v ťažkých chvíľach" prepychne ho pohľadom a vyberie sa za Lucy. Ostaneme tu len ja a Thomas.

"Zajtra o jednej je ten súd" ozve sa z ničoho nič.

"Hej viem" prikývnem s jemne sa vystriem.

"Vybav aby nemeškal" zapne si gombíky na saku a úpriamy na mňa pozornosť.

"Dobre. A ako na tom je?" Opatrne sa spýtam. Neuveriteľné sa bojím čo povie.

"Nie veľmi dobre" povie a odíde preč. nechá ma samú sedieť na gauči. V mojom vnútri sa znova rozprestrie ten pocit ktorý som mala na začiatku keď ho chytili. Je to neuveriteľný strach čo ak ho zatknú? Čo ak sa vrah neprizná? Čo budem potom robiť?

"Čauky" ozve sa pri mne Leo.

"Ahoj" kývne naňho hlavou. Nemám silu sa ani usmiať. A aj načo? Nemusím byť vždy len šťastná.

"Ako na tom je?" Spýta sa ma to isté čo som sa ja pred chvíľou pýtala jeho otca. A ja mu bohužiaľ nemôžeme povedať nič dobré.

"Nič moc" poviem opatrne. Do očí sa mi narhnú slzy.

"Neboj bude to dobre" ubezpečí ma a sadne si vedľa mňa na gauč.

"Jasne že bude" neviem či klamem sebe alebo jemu. Ale viem že klamem.

"On sa vždy vyhrabe z problémov" povie akoby nič .

"Ako to myslíš?" Nechápavo sa na ho pozriem.

"Už mal problémy a vždy sa z nich dostal, takže určite sa dostane aj dne teraz" vytiahne z vrecka mobil a niekomu napíše.

"Aké problémy?" Ďalej sa ho pýtam. William mi nič nespomínal.

"On ti o nich povie keď bude chcieť" odbije ma Leo.

"Ale..." Začnem a hneď ma aj stopne.

"Nepoviem ti o nich. To je jeho vec" povie rozhodne. Iba prikývnem. Chápem ako to myslí ale ja potrebujem vedieť aké problémy mal.

"Ahoj čo ty tu?" Ozve sa z ničoho nič William.

"To sa môžem spýtať skôr ja teba" povie s úsmevom na tvári Leo a hneď sa postaví aby sa mohli pozdraviť.

"Prišiel som len pozrieť" podá mu ruku.

"Nečakané" povie s úsmevom na tvári Leo.

"Ja robím iba nečakane veci" usmeje sa naňho.

"Veď vidím. Zajtra prídem na súd" povie rozhodne Leo.

"Ja ťa tam čakám " šťuchne mu do pleca.

"A ja to nemôžem zmeškať" povie s úsmevom na tvári. Nechápem ako sa z toho môžu tešiť. Veď možno sa dostane do basy.

"No okej. Musím ísť. Idem s kamošmi von. Vidíme sa zajtra" zamáva nám a zmyzne cez dvere preč.

"Jasne zajtra" zakričí za ním William.

"Mám ísť za otcom?" Spýta sa ma keď Leo odíde.

"Nemusíš. Len povedal že nemáš zajtra meškať" rýchlo odpoviem a postavím sa.

"Okej. Tak ideme" chytí ma za ruku a začne na ťahať von dverami.

"Ako je na tom mama?" Spýtam sa ho keď nastúpime do auta.

"Celkom dobre. Kúsok plakala ale potom sa ukludnila" povie akoby nič.

"Tak to je dobre" usmejem sa naňho a zameriam svoju pozornosť na jeho tvár. Sledujem jeho ostré črty tváre, výraznú sánku, modré oči a strapaté vlasy. Sledujem človeka, od ktorého neviem čo mám čakať. Myslela som si že ho poznám ale teraz mám pocit že sedím vedľa niekoho úplne cudzieho.