Fake Family

76

"dám si   túto či túto košeľu?" Spýta sa ma William a ukáže mi bielu alebo lososov ružovú košeľu.

"Daj si tu bielu tá sa ti viac hodí" žmurknem naňho a nanesiem si na pery jemný rúž.

"Hej máš pravdu" prikývne a začne sa do nej obliekať.

"Som zvedavá ako dlho  to bude trvať" poviem a posledný krát sa obzriem v zrkadle.

"Aj ja. Dúfam že nie dlho" povie a podíde ku mne zozadu.

"Aký sme my spolu pekný" zašepka mi to ucha a ruky má položí na pás.

"Nádherný" usmejem sa na nás dvoch v zrkadle.

"A ešte krajší budeme keď budeme mať prsteň na ruke" povie a jemne ma pobozká na krk.

"To teda budeme" usmejem sa nad ním a rukou ho pohladkám po ruke.

"No čo ste pripravená pani skoro Blaceová?" Spýta sa ma s úškrnom n tvári.

"Jasne. Môžme ísť" usmejem sa naňho. William ma chytí za ruku a spoločne ruka v ruke smerujeme do auta.

"Teším sa keď budeme doma" poviem keď si nastúpime do auta.

" Ešte si ani neodišla a už chceš byť doma" pokrúti nadomnou hlavou.

"Už mi chýba posteľ" lišiacky sa naňho usmejem.

"Posteľ?" Zodvihne jedno obočie.

"Uhm" prikývnem " a ešte spoločník do nej" jemne si zahryznem do pery.

"Spoločníkovi už chýbate tiež" pokračuje v mojej hre.

"Tak ako to vyriešime?" Rukou mi jemne prejdem po pleci.

"Čo keby sme vás uspokojili len pusou?" Usmeje sa a ruku si položí rovno medzi moje nohy.

"Uhm. Pusa bude stačiť" prikývnem. William sa nakloní s jemne ma pobozká pri čom mi prstom jemne prejde po nohavičkách

"William" zavrčím potichu.

"Áno kráska?" Kúsok sa odomňa odtiahne ale aj tak medzi nami ostane len centimeter miesta.

"Nedráždi ma" poviem rozhodne.

" Myslíš takto?" Spýta sa ma a znova mi spraví to isté čo pred chvíľou.

"Ach" vzdychnem potichu, "presne toto" prikývnem.

"Ako povieš kočka" usmeje sa a venuje mi ešte jednu rýchlu pusu. A hneď potom sa začne venovať šoférovaniu. Zvyšok cesty nič nepovieme ale aj tej medzi nami cítiť to sexuálne napätie.

"Tu už buď slušná" povie keď sa ocitneme pred dverami súdu.

"Neboj sa láska" pobozkám ho na líce. A znova ako pred tým sa naše cesty rozdelia. Vojdem dnu a na moje prekvapenie tu nikto z jeho rodiny nie. Jediná kto tu som som ja. Sadnem si tam kde aj minule aby som sedela rovno za Williamom. Čakám asi päť minút keď v tom vojde William dnu. Lenže tentoraz ma na sebe aj putá. S úsmevom na tvári si sadne predomňa a len čaká.

"Súd sa môže začať" ozve sa z ničoho nič sudkyňa.

"Prosím nech vojde obžalovaný" povie prísne a v tom sa dvere otvoria. Napäto čakám kto cez ne prejde. Keď v tom tam uvidím stáť Lucy.

"Mami?" Ozve sa nechápavo William. Prekvapene sa pozerám na dvere cez ktoré vošla. To nemôže byť pravda. Určite nie je ona tá vinná.

William sa na mňa nechápavo pozrie.

"Nechápem to" zašepkam potichu. Vo williamovich očiach vidím slzy. Súd sa odohrá veľmi rýchlo keďže sa Lucy k vražde priznala. Ako svoje alibi dala , že ju zabili kvôli žiarlivosti. Ale ani ja ani William sme tomu nechceli veriť ona nebola taká. Odsúdili ju rovnako ako Williama na 15 rokov. Všetko bolo rovnaké ako na jeho súde. Súd sa skončil. Williama uznalo sa nevinného s pustili ho zatiaľ čo Lucy odniesli preč.

"Musíme ísť za ňou" povie rozhodne William hneď ako súd skončí.

"Súhlasím" prikývnem. William sa priamo vybral k nej prešli sme okolo ľudí ktorí čakali na ďalší súd. Až sme sa objavili v malej miestnosti s väzňom.

"Tu nesmiete byť" povie prísne policajt.

"Len chvíľu" prosí William.

"Nie musíte ísť preč" stále si stojí za svojím rozhodnutím.

"Prosím" poprosím ho aj ja.

"Máte päť minút" povie prísne a nechá nás s ňou samých.

"Bože mami. Vsak to nie je pravda?" Spýta sa šokované William.

"Zlatko " smutne sa naňho pozrie

"Ty si ju zabila?" Spýta sa jej prekvapene.

"Prepáč" ospravedlní sa mu. Nechápavo na ňu pozerám. Neverím že to ona spravila.

"Prečo?" Spýta sa jej.

"Nerieš to Zlatko" odbije ho.

"Musím to riešiť veď si zabila človeka" povie nahnevane.

"To je v pohode okej. Zaslúžim si to" povie rozhodne a rukou si jemne prejde druhej.

"Prečo mami kurva prečo?" Spýta sa nahnevane.

"Váš čas vypršal" ozve sa z ničoho nič policajt.

"Prečo si ju kurva zabila?" Zakričí ešte raz William. Ale Lucy sa naňho len usmeje a s putami na rukách ju odvedú preč.

"Piči" nahnevane zanadáva William.  Začne chodiť hore dole.

"William bude to dobre" ubezpečím ho.

"Ako to môže byť dobre? Veď je zatknutá a obvinená z vraždy" nahnevane sa ma spýta

"Určite mala na to dôvod"

"A aký kurva? Aký dôvod ma človek na to zabiť človeka?" Skríkne po mne.

"Nekrič po mne" zvýšim hlas.

"Tak sa do toho nestar" skríkne a odíde preč.

"Ako inak. Nevieš nič inak riešiť ako tým že sa do toho nemám starať" zakričím za ním ale on ma ani nevníma len pokračuje ďalej.