"poďme sa o tom porozprávať William" zvolá za Williamom ktorý sa nahnevane nahrnie do bytu.
"A o čom sa chceš rozprávať?" William sa nahnevane otočí a skríkne po mne.
"O tom čo sa stalo" poviem zúfalo a opatrne zavriem dvere. Nechcem aby nás počul celý panelák.
"Je to moja vec a ja si ju budem riešiť" odvrkne a nahnevane vbehne do kuchyne.
"Bola som tam aj ja. A myslím si že sa to týka aj mňa" prídem za ním a ruky si prekrížim cez prsia.
"Tak sa asi mýliš" odbije ma a vyberie s kredencu pohár.
"Nechápem prečo sa nemôžeš so mnou normálne rozprávať" skriknem nahnevane.
"A ja zase nechápem prečo sa musíš do všetkého starať " vráti mi to a nahnevane si napustim do pohára vodu a rýchlo ho celý vypije.
"Prestaň sa správať ako malý. Netýka sa to len teba ale nás všetkých" rukami ukážem na mňa a na neho.
"Daj mi pokoj Nora" zavrčí William.
"Nie. Musíme sa porozprávať" stále si stojím za svojím.
"Nie je o čom nerozumieš?" Skríkne po mne a pevné stlačí pohár.
"Práve že je o čom. Ty to nevidíš?" Spýtam sa ho nahnevane.
"Ty ho všetkom hľadáš problém" nahnevane ukáže na mňa.
"Prečo mi to proste len nepovieš?" Skriknem po ňom.
"Posledný krát ti hovorím nech sa do toho nestaries" zavrčí nahnevane
"Len mi to vysvetlí" skriknem po ňom.
"Daj mi pokoj Nora" skríkne na mňa a hodí pohár do steny, ktorý sa neďaleko odomňa rozpadne na milión kúskov. Od strachu ma mykne. V tom vbehne do kuchyne prekvapený otec.
"Čo sa tu deje?" Spýta sa prekvapene a striedavo sa pozerá raz na mňa a potom na Williama.
"Vás je do toho veľké hovno" zavrčí William a pretiahne sa okolo nás. Nahnevane vybehne z bytu a zabuchne za sebou dvere. Hneď ako odíde sa rozplačem.
"Si v poriadku Zlatko?" Spýta sa ma ustarostene otec a ruku mi položí na chrbát.
"Ja neviem" rozplačem sa ešte viac.
"Neboj všetko bude v poriadku" ubezpečí ma a pritiahne si ma na svoju hruď.
"Ja len neviem čo sa s ním deje. Raz je milý a potom takto vybuchne" rozvlykam sa na jeho hrudi.
"On nie je pre tebe ten pravý" povie otec a ja sa od neho hneď odtiahnem.
"Ako to už len ty môžeš vedieť" zazriem naňho a rukou si utriem slzy ktoré mi stekajú po líci.
"Vidím to Zlatko. Vôbec sa k sebe nechodíte" povie otec akoby nič.
"Ty nevieš o nás dvoch nič. Tak sa láskavo do nás nestar" skriknem po ňom a on ostane prekvapene stáť, "a nevolaj ma Zlatko" odvrkne a odídem od neho preč. Zavriem sa v spálni a zo slzami v očiach dopadne na mäkký matrac. Rozplačem sa ešte viac. Prečo sa mu tak menia povahy? O čo vlastne ide medzi ním a jeho otcom? Všetky tieto otázky mi idú hlavou ale ani na jednu z nich nepoznám odpoveď. Po asi hodine vyjdem zo spálne. Celý byt je prázdny. William sa nevrátil a otec niekam odišiel
Som celkom aj rada že nemusím byť ani jedným z nich. Zistím že neporiadok ktorý spôsobil William je uprataný. Keďže na nič nemám chuť sadnem si iba na gauč a pustím si telku. Dávajú nejaké americké sprostosti ktorým nevenujem skoro žiadnu pozornosť. Po asi hodine sa otvoria vchodové dvere. Rýchlo sa postavím z gauča a utekám sa pozrieť kto prišiel. V dverách zbadám stáť Williama.
"Ahoj" zašepka potichu a rýchlo si vyzuje svoje topánky.
"Ahoj" pozdravím sa mu a ďalej sa naňho pozerám a čakám čo povie.
"Je mi ľúto ako som sa k tebe vtedy správal. Prepáč" ospravedlní sa mi.
"Ja chápem že si bol nahnevaný. Ale prečo sa nemôže o tom normálne porozprávať?" Nechápavo sa ho spýtam.
"Lebo to je zložité" začne rozhadzovať rukami.
"Ja to pochopím" ubezpečím ho.
"Nora" zakňučí potichu a rukami si začne masírovať spánky.
"Prosím" smutne sa naňho pozriem a čakám na odpoveď. Nechcem aby mal predomnou tajomstvá. O tom vzťah nie je.
"Fajn" vzdychne si nakoniec. Moje srdce jemne podskočí. Chytí má za ruku a potiahne má do obývačky. Spoločne si sadneme na gauč a ja čakám čo povie.
"Fajn. Kde začať" pomaly začne a rukami sa chytí za čelo.
"Keď som bol malý, môj otec bol ukážkový. Všetci moji kamaráti mi ho závideli. Každý chcel mať takého otca. S mojím bratom sme boli zaňho strašne vďačný. Lebo vtedy bol naozaj skvelý. Dovoľoval nám všetko čo sme chceli a kúpil nám hocičo len aby sme boli šťastný" vo Williamovych očiach zbadám slzy.
"Lenže jedného dňa mame zistili rakovinu. Všetci sme mysleli že bude v pohode a že sa z toho hneď vylieči. Lenže nastali komplikácie. Môjho otca to strašné zmohlo a začal byť agresívnejší. Z dokonalého otca sa stal príšerný. Začal piť a každý deň chodil za nejakou štetkou. Ale pred mamou sa tváril že sa nič nedeje a že všetko je v poriadku" slzy ktoré mal pred chvíľou v očiach vystrieda hnev a nenávisť.
"Potom sa mame začal stav zlepšovať a spolovice sa vyliečila. Lenže otec sa už nezmenil. Prestal piť to je pravda ale stále mal pri sebe nejakú štetku ktorú by pretiahol. Čím som bol starší tým sa mi viac hnusil. A až vtedy keď bola mama znova chorá som pochopil že on si ju nezaslúži. Len ju využíva a to ma na tom sere najviac . Ona ho miluje ale on ju nie. Ale aj tak sa stále tvári že je všetko v pohode" odpovie cely svoj príbeh. Chytím ho za ruku a pevné mu ju stisnem.
"Je mi to ľúto" povzbudzujúco sa naňho usmejem.
"Proste on je strašný kretén ale ona to nevidí a ja..." William sa nahnevá ešte viac.
"Neboj sa všetko bude v poriadku" ubezpečím ho.
"Dúfam" usmeje sa na mňa a jemne ma pobozká. Len jeho pery mi dokážu priniesť taký pokoj do celého tela.
"A čo keby som ťa nejako rozveselila?" Potmehúcky sa naňho pozriem a prstom mu začnem krútiť po hrudi.
"Myslím si že menšie rozptýlenie by som zniesol" uškrnie sa na mňa a zvalí ma na gauč.
"Niekto tu je nedočkavý" zasmejem sa nad ním a pobozkám ho na krk.
"Neboli sme spolu už strašne dlho. Inak nie je tu tvoj otec? Lebo naozaj nechcem aby videl ako mám sex z jeho dcérou" spýta sa zo smiechom a poobzerá sa po byte
"Nemáš sa čoho báť, nie je tu" ubezpečím ho.
"Takže môžme začať" uškrnie sa a vrhne sa mi na pery.
"Bože ja ťa tak milujem".- keď som začínala nečakala som že vás tu bude až toľko. A som neskutočne vďačná že až toľkých vás zaujal môj príbeh. A chcem sa vám z celého srdca poďakovať. Ste skvelý. Chcela som sa vás ešte opýtať či by ste chceli aby som popri tomto príbehu začala písať aj ďalší. Lebo nedávno ma napadol jeden príbeh ktorý by som chcela napísať...tak mi napíšte či by ste mali záujem....a ešte raz vám ďakujem... ľúbim vás ❤️😘
-sladkych16
YOU ARE READING
Fake Family
Teen Fiction"Ak chceš sex stačí povedať" uškrnie sa. Hneď sa od neho odtiahnem. "Bože ty si prasa" buchnem ho do pleca a odídem. "Ak by si si to rozmyslela stačí povedať" zakričí za mnou. "To sa nestane" odbijem ho. "S tým si nebuď taká istá cica. Keď niečo Wi...