The story of Wildflower

The story of wildflower "24"

,,Poď. Vedľa hrajú fľašu." Amelia ma potiahne z gauča a vedie ma cez davy spotených ľudí do vedľajšej miestnosti. Vzduch je ťažký a dusný kvôli množstvu ľudí, ktorý sa tlačia v jednom priestore.

V strede jedálne sedí skupina opitých tínedžerov a medzi nimi stojí prázdna fľaša od piva.

,,Na toto budem potrebovať trochu viac promile," zverím sa Amelii a radšej zamierim do kuchyne. Wilder tam už nie je, takže predpokladám, že zobral zvyšné fľaše vína do bezpečia.

Okrem vína sa však v kuchyni povaľuje toľko iného alkoholu, že sa čudujem, že mal Tucker potrebu vypiť tisícové víno.

Prederieme sa ďalším húfom ľudí a ja s potešením zistím, že kuchyňa je takmer prázdna. Už teraz si viem predstaviť ako nechutne bohatí musia byť Tuckerový rodičia, pretože ak si od kuchyne odmyslím prázdne tácky so zbytkami jedla a nekonečný zástup plastových pohárov a fliaš, zariadenie je vlastne celkom luxusné.

,,Kola s vodkou?" Navrhnem Amelii, ktorá už v ruke drží sklenenú fľašu a sprisahanecky sa na ňu uškrniem. Začnem pátrať po nejakej fľaši s colou, zdá sa však, že nealko tu nikde nie je.

Nakoniec sa mi podarí vyhrabať napoly vypitú fľašu zo skrinky a Amelia nám postaví dva poháre vedľa seba a hojne do nich naleje vodku. Takže to bude vodka s príchuťou koly. Dobre, pomyslím si, aspoň sa opijem rýchlejšie.

Zdá sa, že aj Amelia rozmýšľa rovnako, pretože keď si vezme svoj pohár vyprázdni ho takmer do polovice. Napijem sa a horká chuť vodky mi prejde po celých ústach. S Ameliou si vymeníme spokojné pohľady. Alkohol pomaly začína preberať vládu nad mojim telom. Usmejem sa.

Dvere za nami sa otvoria a ja sa tak zľaknem až nadskočím. Keď sa otočím uvidím Wildera s veľmi spokojným výrazom na tvári.

,,Nakoniec sa ti podarilo schovať ich?" spýtam sa narážajúc na nekresťansky drahé víno Tuckerovho otca a znovu sa napijem.

,,Áno," povie spokojne Wilder a príde ku nám bližšie.

,,Vodka a kola, dáš si?" spýtam sa a ponúknem mu svoj napoly vypitý pohár.

,,Nie ďakujem," povie a položí ruku na môj bok. Trochu sa o neho opriem a znovu sa napijem.

Amelia sa na nás zadíva, ale keď jej pohľad opätujem iba pokrúti hlavou.

,,Ideme teda hrať? Nevadilo by mi iba piť, ale začína tu byť nuda," povie a znovu sa vráti do preplnenej obývačky. Ja ju nasledujem a Wildera, ktorého držím za ruku potiahnem za sebou.

,,Čo idete hrať?" spýta sa ma Wilder.

,,Fľašu," odpoviem ,,Amelia si myslí, že to bude zábava." Pokrčím plecami a postavím sa vedľa Amelie.

,,Wilder!" jeden z hráčov, ktorý sedia v kruhu vyskočí a začne Wilderovi srdečne podávať ruku.

,,Dnes ste hrali senzačne! Na to si musíme pripiť!" Takmer ho začne ťahať , späť do kuchyne smerom ku pôsobivej zbierke alkoholu, ale Wilder ho stopne: ,,Prepáč John, nepijem." Priateľsky ho poklepe po širokom chrbte a sadne si na gauč za mnou.

Ja a Amelia sa usadíme na koberec a kým čakáme, že sa John znova usadí späť na miesto prezriem si ostatných ľudí. Predo mnou sedí dievča, ktoré je z nášho ročníka. Chodím s ňou na matiku. Prezerá si ma ako by ma chcela zabiť. Vedľa nej takmer spí jej kamarátka a opiera sa o tretieho chalana, ktorého si spájam s basketbalovým tímom. Vedľa mňa sedí Amelia, za mnou rozvalený na gauči sedí Wilder a napravo odo mňa si sadne John.