Florence Spencerová si žije svoj neuveriteľne nudný život v ešte nudnejšej časti Londýna, keď sa jej mama rozhodne, že sa odsťahujú. A to nie do iného domu o blok ďalej, ale do Austrálie. Ako sa neskôr Florence dozvie, za týmto nečakaným rozhodnutím...
,,Kam ideme?" vyzvedám a nechávam sa ťahať Wilderom hore miernym kopcom. Okolie Tuckerovej chaty je ešte krajšie ako som si včera večer myslela. Hlavne keď oceán naráža na skál na pobreží a všade vládne takmer úplná tma.
,,Už to nie je ďaleko neboj sa," oznámi mi, ale ďalej ma ťahá za ruku. Až v tedy si uvedomím, ako blízko pri ňom som a mám chuť urobiť pár krokov dozadu aby som zväčšila vzdialenosť medzi nami aspoň o trošku. Snažím sa trochu upokojiť svoj tep aby si to Wilder nevšimol, ale vôbec mi to nejde.
Cez vystresovaný hukot v mojej hlave už poriadne ani nepočujem hučanie vĺn a ich nárazy o skaly.
,,Sme tu," oznámi mi, čím mi poskytne dostatočne odpútanie od mojich panikáriacich myšlienok.
Jedným pohľadom na horizont zistím, prečo bolo dôležité aby sme prišli takto skoro a v momente Wilderovi nevyčítam, že ma zobudil skoro ráno. Slnko sa prediera cez riedke oblaky a všetky ich sfarbuje na oranžovo a ružovo. Dokonca aj voda sa na chvíľku mení z modrej na ružovú.
,,Som rád, že sa ti to páči," zasmeje sa Wilder nad mojim uneseným pohľadom a stiahne ma zo sebou na kameň.
,,Ako si to tu našiel?" po chvíli sa mi konečne podarí nájsť slová a dostať zo seba jednu súvislú vetu, ktorá by obsahovala aj iné slová ako ach a wow...
Wilderove oči viditeľne posmutnejú, a keď mi odpovedá nepozerá sa mi do očí.
,,Táto chata niekedy patrila mojej rodine. Tuckerov otec ju kúpil od našich," hoci by som rada vedela prečo by toto miesto chcel niekedy niekto predať, prehltnem všetky otázky a premyslím si, čo sa ho chcem opýtať.
,,Kto ti urobil tú modrinu?" spýtam sa namiesto toho otázku, ktorá mi lieta v hlave už odkedy som ho s ňou prvýkrát uvidela.
,,Vieš Florence, tiež sa ťa nepýtam prečo máš za uchom vytetovanú burinu, pretože som vycítil, že to je asi niečo osobné. Tajíš to predsa z nejakého dôvodu," povie a jeho pohľad sa zmení zo zraniteľného na vzdialený.
Po jeho slovách nastane dusivé ticho striedavo prerušované iba špliechaním vĺn.
,,Tú burinu mám vytetovanú preto," odvážim sa po chvíli povedať, ticho ako samotné vlny ,,aby mi pripomínala, že už nikdy nikomu nedovolím aby mi podobnú modrinu znovu urobil." Poviem to potichu, ale nie slabo. Wilder je ticho ako skala, o ktorú sa trieštia vlny môjho smútku.
Narazí so mňa studený vietor akoby moje slova odnášal do mora.
,,Nespútaná, vášnivá a záhadná," vylezie z Wildera a na moment nechápem o čom to hovorí. Potom mi to ale cvakne.
,,Ty si hľadal čo znamená moje tetovanie?" neveriacky vytreštím oči a pozerám sa naňho s otvorenými ústami.
,,Čudovala by si sa čo ti o človeku prezradí desať minút na Googli..." ešte stále neverím vlastným ušiam.
,,Prečo si to urobil?" veľmi podozrievavo nadvihnem obočie. Ešte nikdy nikto nehľadal význam môjho tetovania. Hlavne preto, že o ňom nikto nevedel. Lenže Wilder sa mi neuveriteľne dostal pod kožu.
,,Záhadná si bola už aj predtým, ale ja mám záhady rád," povie s úsmevom a svoj pohľad znovu premiestni zo mňa na východ slnka.
Po chvíli môj pohľad nasleduje jeho, len aby som zistila, že slnko už úplne vyšlo a teraz nádhernými oranžovými lúčmi prefarbuje modrú vodu do ružovej a červenej.
,,Priviedol si ma sem, pretože si vedel, že mám rada umenie a budem mať chuť to nakresliť alebo preto aby som ti čo najjednoduchšie vyklopila všetky odpovede na tvoje otázky?"
,,Úprimne? Nemyslel som, že na nejaké otázky vôbec dôjde," povie po chvíli Wilder s provokatívnym úsmevom. Po zraniteľnom alebo vzdialenom pohľade ani stopy. A ževraj ja som záhadná. V mojom živote som nestretla človeka, ktorý by mal toľko čudných zmien nálad ako má Wilder.
,,Bože ani nechcem vedieť načo myslíš," poviem, ale aj ja sa začnem smiať.
,,Pôjdeme?" spýta sa a postaví.
Iba prikývnem.
Približne v polovici cesty mi Wilder pôda ruku a ja ju bez váhania prijmem.
Práve som niekomu povedala čo znamená moje tetovanie a zo všetkých ľudí, ktorý by prichádzali do úvahy to bol práve Wilder Scott, kto to zo mňa vytiahol...
//
Vojdeme do chaty a potichu za sebou zavrieme dvere. Dom je tichý a úplne pokojný. Obzriem sa po kuchyni, v ktorej nikto nie je a vydám sa späť do svojej izby. Mám chuť ísť spať a zobudiť sa až o dvanástej. Nemôžem klamať a tvrdiť, že východ slnka na pláži nie je pôsobivý, lenže vstávať o piatej takmer úplne vyvažuje tú nádheru.
S Wilderom sa rozlúčime na prechodovej chodbe a keď sa nám ruky oddelia ovalí ma chlad, ktorý mi vlezie až do kostí. Rýchlo a potichu otvorím dvere spálne a vkradnem sa dovnútra. Keď dvere nezaškrípu pri zatváraní, vydýchnem si, lenže keď sa otočím, zistím, že ma pozorujú Ameliine pobavené oči.
Dokelu! Moja ninža misia bola neúspešná!
,, Prečo si prišla od Wildera Scotta až ráno?" spýta sa a spod paplónu jej vidno iba nos a oči, v ktorých vidím žiariť triumf.
,,Odkiaľ vieš, že som bola niekde s Wilderom?" Som na seba veľmi pyšná, že som dokázala prísť s tak neprestrieľným argumentom, za tak krátky čas.
,,Máš na sebe jeho mikinu, a okrem toho, všetci ostatný normálny ľudia o šiestej ešte spia," povie akoby to bola tá najočividnejšia vec pod slnkom a otočí sa na druhý bok.
,,A teraz, ak si ma už zobudila, tak vymysli, čo budeme robiť, nudím sa," spôsob akým mi to oznámi veľmi jasne naznačuje, že ak sa pokúsim ďalej spať, zadusí ma vankúšom.
,,Wilder doniesol kávu." Asi už nemá zmysel popierať, že som sa s ním dnes ráno nestretla. Nemusí však vedieť prečo.
,,Kávu?!" Amelia vyskočí na nohy tak rýchlo akoby v nej len to slovo káva vyvolávalo pocit šťastia.
,,Tak poď." Znovu zídeme do obývačky, kde však už je aj Bria, Tucker a Hunter. Bria leží na gauči zakrútená v mojom paplóne až po uši a jediné čo z nej trčí von je Starbucks kelímok, ktorý si v pravidelných intervaloch prikladá k ústam. O gauč je opretý Tucker, ktorého držanie tela a zmorený výraz naznačuje, že sa veľmi dobre nevyspal. V kuchyni sedí Wilder a o niečom horlivo diskutuje s Hunterom. Keď prídeme nikto si nás nevšíma.
Nevyzerá to tak, žeby si ešte niekto iný všimol pôvod mojej mikiny, a ak aj, pravdepodobne nemal chuť to komentovať, tak ako Amelia.
Ahojte lásky, dúfam, že sa kapitola páčila. Táto sa mi písala mimoriadne dobre😊. Ďalej už bude dráma, sľubujem😂. Páči sa vám cover?
Ďakujem za voty a komentáre veľmi si ich vážim 😘.
Ľubim vás🖤
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
