The story of Wildflower

The story of wildflower "28"

Utorok v škole každému skrinky vybuchovali srdiečkovými konfetami. Všade sa premávali dievčatá s kyticami červených ruží a na chodbách boli zápchy, pretože sa každý snažil pozvať svojich vyvolených na ples čo najskôr. Z Ameliiných nekončiacich sa monológov som pochopila, že vyberanie šiat trvá dlho. Podľa toho ako to prezentovala ona, to bola hotová veda. V skratke bolo to na porazenie.

Našťastie som sa aspoň nemusela stresovať kvôli chémii, pretože sa ukázalo, že Wilder je dosť dobrý učiteľ. Včera mi za niekoľko hodín pomohol neuveriteľne a dnes som napísala písomku pri najhoršom na dvojku. Preto som dokázala celý deň počúvať Ameliu, ktorá bez prestávky rozprávala o plesových šatách a predierať sa pomedzi kopy srdiečkových konfiet a lupienkov ruží so širokým úsmevom.

V jedálni bol našťastie pokoj a dokonca sme si s Ameliou našli náš obľúbený stôl v rohu jedálne voľný. Všade to síce šumelo rozhovormi o plese, ale aspoň som nevdychovala ružové trblietky.

,,Myslíš, že ma niekto pozve?" spýta sa Amelia a nervózne sa začne hrabať vo svojej polievke.

,,Prečo je to také dôležité?" spýtam sa jej a začnem jesť.  Ešte stále nerozumiem tomu, prečo je to také dôležité. ,,Ak ťa nikto nepozve môžeš ísť aj sama nie? Lístky sa dajú kúpiť na sekretariáte," skonštatujem s plnými ústami.

Amelia nad mojím zmyslom pre romantiku iba pokrúti hlavou a rezignovane si vzdychne. Keď uvidím jej sklamaný pohľad uškrniem sa.

,,Prosím ťa, stavím sa, že Hunter nevie prísť na dostatočne veľkolepý spôsob ako ťa pozvať. Inak by to už dávno urobil," poviem a myslím to úprimne. Som si istá, že Hunter by pre ňu urobil čokoľvek ak by to aj znamenalo požiadať ju na ples pred celou školou vo veľkej paráde. Amelia je dostatočne dramatická na to aby to očakávala niekde na parkovisku minimálne pred polovicou školy a celým organizačným výborom.

,,Myslíš?" spýta sa s nádejou.

,,Som si istá," uistím ju práve vo chvíli keď si ku nám prisadnú Hunter, Tucker a Wilder.

,,Čím si si istá?" spýta sa ma Wilder, ktorý si svoju tácku položí vedľa mojej a zasunie si nohy pod stôl. Keď uvidím Ameliin varovný pohľad poviem iba: ,,Že dostanem dobrú známku s chémie. Ďakujem za pomoc." Wilder sa iba uškrnie a chce niečo povedať, ale v tom momente Tucker, ktorý doteraz sedel z Ameliinej druhej strany až podozrivo ticho, vstane na stoličku.

,,Nehovor mi, že..." zašepkám potichu Wilderovi.

,,Áno. Presne tak," prikývne Wilder a pretočí oči s pohľadom podobným môjmu.

Otočím sa a uvidím Briu stáť v strede jedálne a pozorovať Tuckera. Vlastne všetci sa pozerajú na Tuckera. Ak doteraz nemal pozornosť všetkých, teraz už ju má. Až teraz si všimnem, že v rukách zviera obrovské červené srdce, na ktorom je zlatými písmenami napísané Ples?.

,,Brianna Prescott pôjdeš so mnou na ples?" spýta sa na celú jedáleň Tucker. Nemusí ani kričať, pretože v momente keď vyskočil na stôl všetci stíchli.

,,Áno," povie s úsmevom Bria a rozbehne sa cez zvyšok jedálne. Tucker svižne zoskočí zo stola a stretne Briu v objatí. Celá jedáleň začne tlieskať. Najviac asi Amelia, ktorej od dojatia takmer začali tiecť slzy.

,,To je také romantické...," krúti hlavou ,,to je také romantické...."

Všetkými silami potláčam smiech, ale keď sa obzriem na bezradného Huntera, ktorý sedí vedľa Amelie a tvári sa stratene neudržím sa a začnem sa potichu smiať. Wilderovi, ktorý stále sedí vedľa mňa, to zjavne pripadá rovnako vtipné, pretože sa tiež snaží potláčať smiech, s trochu väčším úspechom ako ja. Žiari mu však v sivých očiach, keď mi venuje pobavený pohľad.