Florence Spencerová si žije svoj neuveriteľne nudný život v ešte nudnejšej časti Londýna, keď sa jej mama rozhodne, že sa odsťahujú. A to nie do iného domu o blok ďalej, ale do Austrálie. Ako sa neskôr Florence dozvie, za týmto nečakaným rozhodnutím...
,,Takže mám všetkým povedať, že nejdeš?" Spýta sa po stoosemdesiaty krát Hunter, čím má vyvedie do vývrtky.
,,Nie! Už som ti to povedala, tak prečo sa ma to znovu pýtaš, keď už poznáš odpoveď. Preboha!" vyšteknem.
,,Dobre... Kľud. Idem preč..."
,,A už keď si pritom zhasni svetlo." Pripomeniem mu spod periny. Pravdepodobne ma ani nevidno, ale je mi to jedno. Pravdupovediac je to tak asi najlepšie, pretože keby Hunter uvidel tú spúšť po slzách na mojej tvári asi by sa len tak jednoducho nedal presvedčiť o tom, že som v pohode.
,,Vlastne, zober prosím tie darčeky, ktoré sú v rohu." V rohu mojej izby stojí veža krabíc, ktoré som si nachystala a mala v pláne odniesť na vianočný večierok organizovaný Tuckerom a Briou. Nakoniec som sa rozhodla, že tam nejdem. Hlavným dôvodom bol Wilder, ktorého som nemala chuť ani vidieť. Druhým dôvodom sa stalo úmrtie Austina, chlapca, ktorý ma znásilnil. Nevedela som, čo je horšie. Tento chaos v mojej hlave má odrádzal od akejkoľvek socializácie s ľuďmi. Aj tak by som im v tomto stave nemohla nič zmysluplné ponúknuť.
,,Hej, uhm... zajtra sú Vianoce a potom odchádzaš do Londýna, keď sa s ním chceš udobriť mala by si to urobiť teraz," ozve sa Hunter, keď je znovu pri dverách.
,,Uhm..." je moja jediná odpoveď pred tým ako si znovu pustím seriál a vytesním tak hocijaké ďalšie múdrosti, ktorými by ma Hunter mohol obdarovať.
Nemám žiaden zámer udobrovať sa s Wilderom. Hunter má pravdu, zajtra sú Vianoce a potom by som si nemala svoj výlet domov do Londýna znepríjemniť myšlienkami na Wildera a odpovede na všetky "čo by bolo keby?" otázky.
Kedže mám už plné zuby cítenia sa ako troska, kvôli chalanom, ktorý za to nestoja rozhodnem sa radikálnym spôsobom zmeniť svoj deň a konečne sa zdvihnem z postele.
Po sprche, a po tom čo sa konečne prezlečiem z pyžama sa konečne cítim ako-tak fresh. Aspoň po tej fyzickej stránke určite. Presuniem sa do kuchyne s úmyslom konečne zahnať hlad, ktorý ma trápil celý deň. V obývačke natrafím na mamu a Roberta ako v objatí pozerajú gýčové vianočné komédie. Viem, že mama ich má tajne rada.
Iba sa nad nimi pousmejem a z chladničky si vytiahnem zvyšky z dnešného obeda a zohrejem si ich v mikrovlnke. Potom sa potichu presuniem do obývačky a sadnem si do bieleho kresla na rohu pohovky. Nohy si prehodím cez opierku na ruky, a tanier si položím na kolená. Viem, že za normálnych okolností by mi mama nikdy nedovolila jesť v obývačke, ale kedže sú Vianoce rozhodne sa to nechať tak.
,,Už si sa pobalila na cestu k otcovi?" spýta sa Robert.
,,Nie." Pokrútim hlavou. ,,Plánujem to urobiť až neskôr večer," odpoviem mu pričom neodlepím pohľad od telky a do úst si vložím ďalšiu lyžičku.
Robert iba prikývne. ,,Urob to čím skôr. Zajtra sú predsa Vianoce, kto by sa chcel baliť počas sviatkov." Poradí mi ešte a potom tiež presunie svoju pozornosť na televízor.
Aj keď dojem ostanem usadená v kresle pozerať rozprávky s mamou a jej priateľom. Konečne mám pocit, že je aspoň niečo tak ako by malo byť. Ani som si neuvedomila, že mi takéto malé veci, ako pozerať rozprávky s mamou chýbali. Zvykli sme to robiť často, pred tým ako sme sa presťahovali, ale akosi sme na to zabudli. Na chvíľu mám pocit, že sa mi ako tak podarilo navodiť vianočnú atmosféru.
Ani neviem ako sa mi podarí znovu zaspať a zobudím sa až na to ako ma niekto nesie hore schodmi do mojej izby.
WILDER
Kopa baliaceho papiera pokrýva dve tretiny Tuckerovej obývačky. Zvyšok je pokrytí vianočnými ozdobami strategicky rozloženými zásluhou tímu dekoratérov Tuckerovej mami.
,,Aw, lístky na Midnight dragons. Ďakujem Wilder." Bria sa usmeje zamáva lístkami pred nosom Tuckerovi. ,,Vidíš, takto sa majú kupovať darčeky!" povie trochu namrzenejšie. Tuckera sa však ostrý tón jeho priateľky vôbec nedotkne. Práve naopak, na tvári sa mu usadí široký úsmev, keď rukou kývne na poslednú kopu neotvorených darčekov.
,,Si na rade," povie a posunie ich ku mne. Na rozdiel od môjho druhého najlepšieho kamaráta sa aspoň on netvári nahnevane. Hoci, kedy sa Tucker tváril nahnevane?
Zoberiem prvú krabičku z vrchu kopy úhľadne zabalenú v modrom baliacom papieri s vločkami. Bria- jednoznačne.
Odbalím svoju obľúbenú voňavku. Uškrniem sa.
,,Ďakujem Bria," poviem a usmejem sa na moju kamarátku, ktorá sa tvári skromne. ,,Nič to nebolo," povie a všetky svoje darčeky začne ukladať na stôl v strede miestnosti.
Potom čo si odbalím všetky svoje darčeky vytratím sa do kuchyne aby som unikol Tuckerovi a otvorenej fľaši v jeho ruke. Hunter ma však nasleduje.
,,Môžeme sa porozprávať?" spýta sa, keď vojdeme do kuchyne a oprie sa o linku.
,,Čo sa deje?" Spýtam sa a snažím sa nemyslieť na Florencinu neprítomnosť. Pravdepodobne sa na mňa hnevá, pretože som ju nechal na plese úplne samu. Volal som jej niekoľko krát s úmyslom vysvetliť jej to, ale ani jeden krát mi nezdvihla. A dokonca sem ani neprišla aby som to mohol urobiť osobne.
,,Kamoš, vieš, že ťa mám rád ako vlastného brata. Však?" Spýta sa ma Hunter rétoricky a ja prikývnem, netušiac kam tým smeruje. Takéto hlboké výlevy citov na neho nesedia.
,,A vieš, že Florence je teraz ako moja vlastná malá sestra..."
Asi sa tvárim príliš nechápavo, pretože Hunter si vzdychne a presunie sa k pointe.
,,Čo tým chcem povedať je, že si jej ublížil a ja, hoci sa do toho nechcem miešať, budem nútený vybiť z teba dušu."
,,Čo?" našťastie sa mi ho podarí zastaviť ešte pred tým ako naplní svoje vyhrážky.
,,Prečo by si ma mal byť? Rozumiem tomu, že som ju tam nemal nechávať samu, ale potreboval som niečo vybaviť. Bolo to dôležité."
,,Dôležitejšie ako dievča, ktoré je do teba bezhlavo zamilované, ale nechce si to priznať?" spýta sa Amelia ľadovo studeným hlasom spoza mňa.
,,Povedz Wilder za kým si išiel?"
Ahojte lásky!
Konečne nová kapitola. Chcela som vám povedať, že nie som mŕtva😉 . Iba je toho na mňa momentálne veľa, pretože mi veci v živote konečne začali fungovať tak, ako by som chcela. Pravdepodobne budem updatovať pomaly, za čo sa ospravedlňujem.
Už je pred nami však iba posledných pár kapitol. Myslím, že do Vianoc by som TSOW vedela aj dokončiť.
Ak chcete, kľudne ma sledujte na instagrame: @maruska154_onwattpad . Chcela by som tam byť trochu aktívnejšia a tiež tam oznámiť nejaké ďalšie knihy do budúcnosti.
Ľúbim vás🖤
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
