The story of Wildflower

The story of Wildflower "9"

,,Wilder-hik-kazíš nám-hik-atmosféru-hik!" povie nahnevane opitá Bria a pritom sa jej čká na čo sa ja a Amelia okamžite začneme smiať. Možno by nám to ani neprišlo také vtipné ak by sme na tom neboli podobne ako Bria. Mínus to čkanie a chýbajúce tričko.

Jediný komu to vtipné nepríde je Wilder, lenže toho už po dva a pol fľaši vodky nikto neberie vážne. A možno aj kvôli tomu, že od polovice pravdy a odvahy iba namrzene sedí a pozerá sa na svoj Redbull.

,,Ak mi neodpovieš na otázku-hik-budeš si musieť-hik-dať dole tričko-hik-!" povie výhražne Bria a dokonca aj dvihne prst do vzduchu. To však mne a podnapitej Amelii pripadá ešte vtipnejšie.

,,Bria hovorím ti, že sa nebojím ničoho! Odpovedám ti," rozhodí rukami frustrovaný Wilder.

,,Ale prosím ťa nehraj sa na machra," povie Amelia ,,Všetci sa predsa niečoho boja!" na potvrdenie svojich slov sa pripito usmeje. 

,,Dole-hik-tričko!" Prikáže mu Bria a svoj pohľad premiestni na prázdnu fľašu v strede stola. Wilder si rezignovane vzdychne a dá si dole tričko. Pri pohľade na jeho nahú hruď sa aj mne takmer začne čkať a pomaly rozumiem tomu prečo sa Bria pozrela inam.

Bria znovu zatočí fľašu a tentokrát pristane na mne a Tuckerovi. Vydýchnem si, pretože sa celú dobu modlím aby to nepadlo na mňa a Ameliu, pretože tá by si mohla spomenúť na jednu zo svojich trápnych otázok.

,,Prečo si sa naučila tak dobre skateovať?" na povrch nevinná otázka sa v mojom prípade premení na otrasnú pravdu o mojom živote, lenže aj keď som vytriezvela, len z počutia tejto otázky zachovám si masku opilosti a s úsmevom mu zaklamem: ,,Aby som mohla byť v niečom coolovejšia ako ostatný." Na potvrdenie svojich slov sa ešte zachichotám a natiahnem sa po fľašu, ktorá nečinne stojí na stole už pridlho.

Všetci to nechajú tak a rátajú s tým, že som povedala pravdu a nič na atmosfére sa nezmení.

Teda niečo predsa. Wilder sa postaví a odíde. Nikto to nekomentuje a hrajeme ďalej.

//

Zobudím sa na to, že mnou niekto kýve zo strany na stranu. Potom mi do hlavy udrie mierna bolesť a mám pocit, že mi skamenel jazyk. Keď sa mi podarí rozlepiť oči vidím, že sa nado mnou skláňa Wilder. Blonďavé vlasy mu padajú do tváre a svetlo, ktoré preniká z chodby vykresľuje jeho črty veľmi čudným spôsobom. V skratke vyzerá ako anjel. Ak by som nepoznala svoje stavy po opici možno by som ho za jedného považovala.

,,Čo tu chceš?" zachrapčím a pomaly sa posadím, pretože mi príde trochu nedôstojné rozprávať sa s ním poležiačky.

,,No konečne!" hlesne ,,Už som myslel, že ťa nezobudím," v jeho očiach sa zračí náznak pobavenia.

,,Vypi toto," z môjho nočného stolíka mi podá vodu zafarbenú na bielu.

,,Čo to je?" nedôverčivo sa na neho pozriem, keď chytím pohár do rúk.

,,Magnéziová tabletka," rukou mi ukáže aby som sa napila a ja to, s nedôverčivým pohľadom stále na mojej tvári, vypijem.

Do úst mi vrazí umelá citrónová chuť, ale nakoniec to celé vypijem.

,,Obleč sa. O pätnásť minút sa stretneme dole. Chcem ti niečo ukázať," s týmito slovami zmizne medzi dverami a mňa nechá otrasenú sedieť na posteli so špinavým pohárom v ruke.

Pomaly sa postavím, a keď zistím, že nepadám ani neumieram došuchtám sa do kúpeľne.

Amelia spí na posteli oproti mojej a vôbec nevyzerá, že by ju Wilder zobudil tiež.  Na jej nočnom stolíku je však tiež položený pohár s magnéziovou tabletkou a vedľa neho malý papier s nápisom "Vypi ma". Wilder teda zjavne dokáže byť aj starostlivý keď chce.