Florence Spencerová si žije svoj neuveriteľne nudný život v ešte nudnejšej časti Londýna, keď sa jej mama rozhodne, že sa odsťahujú. A to nie do iného domu o blok ďalej, ale do Austrálie. Ako sa neskôr Florence dozvie, za týmto nečakaným rozhodnutím...
Posledných päť sekúnd vysielam Amelii očné signály, ktorými jej dávam jasne najavo, že s týmto geniálnym nápadom nesúhlasím. Amelia, hlúpa krava, ich vytrvalo ignoruje.
,,Tak teda ideme?" Wilder sa na mňa pozrie a ja musím prestať s čudnými výrazmi tváre. Amelia a Bria (tie zradkyne!) sa na mne náramne zabávajú.
,,Asi," ešte posledný krát sa s nádejou pozriem na svoje takzvané kamarátky, ale nevyzerajú, že by sa mali k mojej záchrane. Pomalým šuchtavým krokom sa teda vydám za Wilderom ku jeho čiernemu autu, zaparkovanému na druhom konci areálu školy.
Obaja potichu nasadneme a Wilder naštartuje. Obaja sedíme v tichosti. Slová sú v jeho prítomnosti aj tak jednoducho zbytočné. Chvíľku sa iba vezieme, kým si nevšimnem výraznú odchýlku od mojej tradičnej trasy.
Wilder akoby videl otázku vpísanú na mojej tvári konečne začne rozprávať.
,,Ešte ťa nejdem odviesť domov," vylezie z neho. Ja iba ticho sedím a premeriavam si ruky, ktoré som si zložila do lona.
,,Nemám oblečenie na to aby som sa mohla túlať po noci." Vonku sa už začalo stmievať a som si takmer istá, že slnko čoskoro zapadne. Jediný bod, na ktorý Amelia z Briou nemysleli, keď mi vyberali tento, za iných okolností, super outfit.
Z jeho strany auta sa však neozve nič, takže je mu to asi jedno. V podstate ako vždy.
Nenápadne si ho premeriam jedným okom. Vlasy, ktoré má ešte mokré zo sprchy mu ako vždy padajú do oči. Zdá sa veľmi sústredený na cestu, pretože je zamračený a hánky na volante mu až belejú od toho ako silno ho stíska. Oblečenú má červenú školskú basketbalovú mikinu, na zadnej strane ktorej má, tak ako ostatný z basketbalového tímu, napísané svoje meno zlatými písmenami. Wilder Scott, za iných okolností by sa mi možno zdal sexi, ale teraz jednoducho nemám náladu si niečo také pripúšťať.
Oči znovu premiestnim na svoje ruky a tam ich nechám až kým auto prudko nezastaví. Počujem, že Wilder vystúpil podľa silného zabuchnutia dverí. Zdvihnem pohľad od svojich rúk a uvidím ho stáť pred autom. Zjavne čaká, že vystúpim.
Keď tak urobím, premeriam si kde sme sa to vlastne ocitli. Sme na kraji ničoho a okolo nás sú iba duny piesku zakončené vodou. Pláž. Sme na nádhernej pláži.
,,Prečo si ma zobral sem? Chcem ísť domov," poviem a nepohnem sa z miesta vedľa auta.
,,Myslel som, že tu by sa ti to mohlo páčiť. Minule sa ti páčil východ slnka, myslel som, že západ je tiež nádherný." Čo?! Nerozpráva sa so mnou a vytrvalo ma ignoruje a teraz ho zrazu osvieti?!
,,Chcem ísť domov!" zopakujem pomalšie, ale ostrejšie a pohľadom mu prepichujem chrbát. Natiahnem sa za kľučkou od dverí, ale Wilder zamkne auto ešte predtým ako sa moje prsty dotknú studeného čierneho kovu.
,,Sú tri možnosti, môžeš ísť so mnou a pozrieť si západ slnka tak ako sa patrí. Môžeš ostať tvrdohlavo stáť pri aute a čakať kým zapadne slnko, alebo, môžeš kráčať desať kilometrov domov pešo." Pokoj v jeho hlase ma vytáča ešte viac ako by bolo dobré si v danej situácii pripustiť.
,,Sú štyri, posledná je, že otvoríš tie hlúpe dvere a odvezieš-ma-domov!" posledné slová mu sekavo oddelím od seba aby som mu dala jasne najavo, že nestojím o žiadne jeho hlúpe hry. Od nervov zamykám kľučkou, ale zbytočne.
,,Ktorú možnosť si teda vyberáš Florence?" ozve sa akoby ma nepočul.Samozrejme, že počul, len je mu to srdečne jedno.
,,Štvrtú," zasipím. Už naozaj nemám chuť sa naťahovať s niekým kto je rovnako tvrdohlavý ako ja.
Wilder sa otočí a ja konečne uvidím ako sa tvári. Pobavene, nie podráždene ako ja.
,,Sú iba tri možnosti," povie a na tvári sa mu zjaví diabolský úškrn. Stihnem urobiť iba jeden roztrasený krok dozadu, kým on spraví zopár rýchlych ku mne a rýchlosťou svetla si ma prehodí cez rameno. Stihnem iba prekvapene zvýsknuť, predtým ako sa mi svet otočí hore nohami. Na chvíľu ma omámi jeho známa vôňa levandule a sprchového gélu. Potom sa však spamätám a precitnem v čudnej situácii.
,,Pusti ma!" päsťami mu začnem búchať po chrbte, ale s ním to ani nepohne. Samozrejme, že nie, musí to mať asi rovnaký efekt ako keby mu tam pristávala mucha. Po chvíli ma začnú bolieť zápästia z toho, že narážajú do jeho silného chrbta.
,,Začnem kričať," varujem ho po chvíli, pretože ma napadla múdrejšia cesta.
,,Nech sa páči, poslúž si. Štyri kilometre okolo nás nikto nie je." Mohla by som prisahať, že sa znova uškrnul. Vzhľadom na nedostatok zbraní, ktoré by som mohla vytasiť proti neskutočnej drzosti Wildera Scotta, do konca cesty už len bezmocne visím.
Práve vo chvíli, keď ma pomaly začína nudiť pohľad na zadnú stranu Wilderových basketbalových kraťasov konečne zastaví. A postaví ma na nohy. Chvíľu ma ešte pridrží aby som nespadla z náhlej straty enormného množstva krvi, ktorá sa mi počas cesty dostala do hlavy.
,,Hlavne nezačni utekať." Pousmeje sa a sadne si na výčnelok kameňa. Chvíľu sa okolo seba iba obzerám a potom si sadnem ku nemu. Čo najďalej ako sa to na úzkom kameni dá, hoci mi chýba jeho telesné teplo. Chvíľu iba ticho sedíme a pozorujeme vlny prevaľujúce sa cez kraje pobrežia. Nakoniec prehovorím ja.
,,Prečo si ma sem zobral?" Otázka zo mňa vlastne len tak vykĺzne, pretože už ďalej neviem znášať ticho, ktoré sa nad nami vznáša spolu s morským vzduchom. A okrem toho viem, že o chvíľu sa mi začnú klepať zuby a nebudem už vedieť povedať takmer vôbec nič.
,,Zober si moju mikinu," povie namiesto odpovede Wilder a začne si ju vyzliekať.
,,Nie, nechaj tak nechcem ju," zareagujem, ale neskoro. Wilder si ju už stihol dať dole. Jeho budnu odmietam nie preto, žeby mi nebola zima. Oh nie, mrznem, ale nedokážem si znovu prejsť tým čudným pocitom keď ju bude chcieť späť.
,,Prosím ťa prestaň vymýšľať, máš fialové pery, keď nachladneš budeš na sa na mňa hnevať ešte viac ako teraz," povie a premeria si ma.
,,Keď si ju nevezmeš oblečiem ju na teba nasilu," varuje ma, keď uvidí môj neoblomný pohľad.
,,Prečo si ma sem zobral?" trvám tvrdohlavo na svojej otázke, len aby som sa vyhla divnej situácii.
,,Keď ti to poviem, oblečieš sa?" spýta sa.
Neodpovedám. Z časti preto, že neviem čo z neho vypadne a z časti preto, že som tvrdohlavá mulica...
Wilder si nahlas vzdychne nad mojim správaním, ale začne hovoriť.
,,Zobral som ťa sem aby som sa ti ospravedlnil."
Ahojte lásky,
dúfam, že máte pekný víkend. Ja teda áno, pretože som vám napísala 2 kapitoly (druhá bude v stredu, tak ako vždy)😊.
Páči sa vám nový IG banner? Určite sa so mnou môžte spojiť aj cez IG, pretože tam často dávam každodenné updaty aj o iných príbehoch (nepr. teaser na fantasy, ktoré možno výde v roku 2021!)🤩
Ľúbim vás🖤
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
